Už aj mainstreamové médiá u nás si všimli informáciu o retušovaní svätých Cyrila a Metoda na pamätných eurominciach, ktorých emisia je plánovaná na máj budúceho roku. Národná banka Slovenska dnes k prípadu vydala svoje stanovisko. Rád by som oslovil predstaviteľov Národnej banky Slovenska týmto otvoreným listom.
V roku 1985 si slovenský a český národ pripomínal 1100. výročie smrti sv. Metoda. Ani komunistický aparát si nedovolil túto udalosť ignorovať. Pražský kardinál František Tomášek na toto výročie pozval pápeža Jána Pavla II., čo samozrejme komunisti nedovolili. Súhlasili však s prítomnosťou štátneho sekretára, kardinála Casaroliho a zorganizovala na moravskom Velehrade “Mierové slávnosti“. Napriek obštrukciám režimu sa púte na Velehrade zúčastnilo viac ako 100 tisíc veriacich. Štátna delegácia vedená ministrami kultúry oboch republík zažila otvorený prejav nesúhlasu a piskot na svoju adresu. Minister kultúry Miroslav Válek vyhlásil: „Tvárili sme sa, že sa nič nedeje a dostali sme úder pod pás.“
Ďalej nechám hovoriť účastníka púte, Jana Smrčinu, ako ho sám opísal:
V zahajovacím projevu však předseda ONV Uherské Hradiště pronesl osudovou větu: „Sešli jsme se na této mírové slavnosti,“ což vyvolalo nesouhlasný pískot a skandování „Pouť, pouť, poutˇ...!“. Nešťastník pokračoval dále ve svém projevu a nedokázal ani vypustit inkriminované a několikrát opakované označení „mírová slavnost“, takže jeho projev zcela zanikal v bouřlivých projevech nesouhlasu.
Následoval projev ministra Klusáka, který se snažil improvizovat a zjevně vypouštěl některé kontroverzní pasáže svého připraveného projevu. Mluvil-li však o sv. Metoději, důsledně vypouštěl slůvko „svatý“, takže jsme je skandováním vždy doplňovali. Jeho slovník však vyvolával pískot a skandovali jsme „My chceme papeže!“ a opakovaně „Svobodu! Svobodu! Svobodu!“
Slovenský ministr kultury se tvářil jako vrah a svého vystoupení se – když viděl jak dopadli jeho komunističtí předřečníci – vzdal. Kardinál Tomášek poté přečetl pozdravný list od papeže. Byl přijat s jásotem, mohutným potleskem a provoláváním „Ať žije Svatý otec!“. Kardinál Tomášek uvedl zástupce papeže kardinála Casaroliho, který byl také velmi vřele přivítán. Sloužil potom jako hlavní celebrant poutní mši svatou a za ohromného nadšení přítomných předal Zlatou růži, kterou věnoval Svatý otec velehradské bazilice.
Zvukovú ukážku si môžete vypočuť na tomto odkaze.
Mnohí ľudia, žiaľ, uvidia v súčasných udalostiach analógiu. A to práve v dňoch, kedy si pripomíname výročie pádu komunizmu.
Národná banka vo svojom stanovisku uvádza, že dôvodom zmeny dizajnu pamätnej dvojeurovej mince bolo to, že v rámci „pripomienkového konania požiadala Európska komisia a niektoré členské štáty o odstránenie náboženských symbolov (konkrétne svätožiar a krížov na páliu) z návrhu mince. Tieto požiadavky boli zdôvodnené potrebou rešpektovania princípu náboženskej neutrality vyplývajúceho z článku 22 Charty základných práv Európskej únie.“
Rád by som predstaviteľom Národnej banky Slovenska položil nasledovné otázky:
1. Ktoré európske inštitúcie a ktoré členské krajiny vzniesli požiadavku odstránenia náboženských symbolov z pamätnej mince?
2. Čítali vôbec kompetentní členovia NBS uvedený článok Charty základných práv Európskej únie? Článok 22 totiž znie nasledovne: Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.
3. Konzultovala NBS po obdržaní pripomienok svoj ďalší postup s odborníkmi (právnici, historici, teológovia)?
4. Aký dôsledok by mal nesúhlas NBS s prednesenými pripomienkami?
Neviem akým spôsobom narúša prítomnosť náboženských symbolov rozmanitosť Únie...
Neviem, či predstavitelia NBS tušia, že pálium bez kríža je skôr šálom, než arcibiskupskou insigniou...
Z rozhodnutia NBS mi je veľmi smutno. Choré rozhodnutie z Bruselu už, žiaľ, neprekvapuje. Ale z nášho lokajského postoja až mrazí.