Za svojho pozemského putovania predložil svoju náuku, a žiadal od ľudí, aby ju prijali a podľa nej žili. Kristus sa zanedlho po svojom zmŕtvychvstaní vrátil k Otcovi. Komu teda zveril úlohu, aby v jeho diele pokračoval a jeho učenie šíril po celom svete?

Jedni mysleli, že sa o to Ježiš vôbec nepostaral, lebo bol presvedčený, že sa zanedlho vráti k súdu v svojej sláve.

Iní vravia, že Písmo sväté aj samo postačuje v tejto úlohe.

My, katolíci vieme, že Ježiš pred svojím odchodom založil viditeľnú spoločnosť, Cirkev, ktorej zveril úlohu pokračovať v jeho diele až do skončenia sveta. Povedal síce, že jeho Kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale nepovedal, že nie je na tomto svete, ba zaviazal ľudí, aby počúvali Cirkev, nemôžu počúvať Cirkev neviditeľnú.

Slovo Cirkev pochádza z gréckeho "kyriaké".

Kristus prisľúbil založenie Cirkvi, keď odpovedal na vyznanie Petrovo: "Ty si Kristus, Syn Boha živého!" (Mt16,16) :

"Blahoslavený si Peter (t.j. Skala), a na tejto skale vystavím Cirkev svoju a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od Kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazené i na nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj na nebi" (Mt16, 17-19). Sú to tri obrazy (metafory): skala, kľúče a moc rozväzovať a zaväzovať.

Založenie Cirkvi sa nestalo naraz. Kristus pripravoval Cirkev, keď si vyvolil učeníkov, keď ich učil kázať a krstiť. Na kríži, kde vykúpil ľudstvo, akoby svojou krvou zo svojho boku utvoril Cirkev, ktorej napokon poslal aj Ducha Svätého, aby Cirkev žila ako živý organizmus a rástla vo viere, nádeji a láske.

Ježiš si vyvolil učeníkov, ktorí ho dočasne, alebo natrvalo nasledovali na jeho cestách. Z nich si vyvolil dvanástich, ktorí mali byť jeho poslami, apoštolmi. To bolo kolégium apoštolov. Evanjelisti uvádzajú katalógy apoštolov (na prvom mieste vždy Šimona - Petra a na poslednom Judáša Iškariotského).
"Zvolal svojich učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi" - a nasleduje zoznamapoštolov (Lk6,13n).
Apoštoli dostali poslanie bezprostredne od Ježiša. Boli osobne neomylní a mali právomoc, jurisdikciu, všade, kamkoľvek na svojich apoštolských cestách prišli. To sú tzv. apoštolské výsady.

Cieľ Cirkvi a jej úloha bola vyznačená samým Pánom Ježišom. Cirkev pomáha a umožňuje ľuďom, aby boli spasení, čiže, aby dosiahli blaženú večnosť v nebi. Je to zrejmé z osoby Zakladateľa, Ježiša Krista, ktorý je Vykupiteľom a Spasiteľom. On chcel, aby Cirkev prenášala na ľudí svoje ovocie vykúpenia. Dielo zveril apoštolom: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás" (Jn20,21). Dal Cirkvi všetky prostriedky, aby ľudí mohla viesť ku spáse. Kristus zostáva so svojou Cirkvou "až do skončenia sveta", teda aj s nástupcami apoštolov, s biskupmi.

(Malý teologický lexikon)