Každá rodina je sama v sebe uceleným jadrom Božej lásky, ktorú sám Boh posiela na tento svet v každom novom človiečikovi, ktorý sa v tomto rodinnom jadre narodí z lásky muža a ženy a z vôle Boha.

Povedali, že o 21-hod. sú doma. Tá hodina sa nekontrolovateľne blíži a ja začínam byť nervózna. Nevydržím to napätie a beriem do rúk mobil.

- Haló, haló, kde ste?
- Veľmi, veľmi blízko! O 3 minútky sme doma!
- Tešíme sa na vás!
Hurá, konečne sú tu! Teším sa na nich ako malé dieťa. S Miškom vybehneme na balkón, aby sme ich videli prví a zakývali im...
Prichádzajú. Moje deti "zo sveta", ako ja hovorievam. Vítame sa, ako by sme sa nevideli najmenej sto rokov. Radosti nie je konca - kraja.

Sedíme spolu v obývačke ako už dávno nie. Nik nechýba.
Družná debata sa posúva do neskorých hodín, nikomu sa nechce ísť spať, iba ja som veľmi unavená. Chcem sa ospravedlniť s tým, že iba ja jediná zajtra idem do práce, ale nepustia ma.
- Mami, vždy sa sťažuješ, že máme na seba málo času, že sa nemáme ani kedy porozprávať, zostaň, prosíme...
Kto by nezostal? Majú pravdu. Hoci sú pred nami tri dni voľna, predĺžený víkend o Sviatok sv. Cyrila a Metoda, moc si ich neužijem, lebo z toho dva dni budem v práci...
Spomíname na zážitky dávne, najmä veselé, ale i tie veľmi čerstvé, o ktorých si myslíme, že ich nik nevie...áno, aj o tej mojej prihorenej kapuste, ktorú som chcela "vylepšiť" paradajkovým pretlakom...))) Nám dvom babám tečú slzy od smiechu a chlapi sa na nás dobre bavia.

Uvedomujem si v tejto vzácnej chvíli, ako naši synovia dospeli a stali sa z nich "parťáci" pre svojho otca. Už nie sú len vzťah - otec a syn, ale aj - otec a samostatný jedinec so svojimi názormi, skúsenosťami, ktorí sa navzájom dopĺňajú v myšlienkach, názoroch, životných postojoch. Hoci je tu rodová hierarchia, panuje medzi nimi rovnocennosť, vzácna zhoda.

...A mne netreba ani skúmavý pohľad matky, aby som v očiach môjho manžela nevidela, že je na svojich synov hrdý...Samozrejme, aj na dcérku, ale každý otec sa vidí vo svojich synoch...Vidí ako dospeli, zmocneli...Veď aj z nich raz budú pokračovatelia rodu, ak Boh dá...

Pán nás obdaril štyrmi synmi a iba jedinou dcérkou. Iba On vie, prečo nám dal toľko synov. Ja to viem už dnes: v synoch má veľkú pomoc okolo domu a v starostlivosti o "prežitie" tuhej zimy...

Spomínam si na všetky tie prebdené noci, kedy naše detičky, ako bábätká, nosil na rukách... Keď som už od únavy omdlievala, lebo boli v horúčke, lebo sa im prerezávali prvé zúbky, lebo stále plakali a ja som si nevedela rady...Bez slova, jedinkého slova ponosovania vstal z postele a čičíkal ich a nosil a hojdal na tých svojich mužných rukách ..  A ráno akoby nič, išiel do práce. Sama dodnes neviem, ako to zvládal. Ba vlastne viem - jedine s Božou pomocou.

A dnes je tu v kruhu svojich milovaných detí, z ktorých cíti lásku a spolupatričnosť.
I najmenší synovia sa cítia "veľkí", lebo ich nezaháňame do postieľok predčasne. I tak vieme, že by sa nám to nepodarilo. Primknú sa ku svojim starším súrodencom a užívajú si aj oni tieto chvíľky pohody a rodinného šťastia.
Až prvá ranná hodina nás rozdelila a poslala na spánok...
Zaspávam šťastná, lebo viem, že mám pod strechou všetkých svojich milovaných tak, ako za dávnych čias...
Preč sú všetky starosti, o ktorých som si myslela, že nikdy nepominú...
Som opitá šťastím zo svojich detí, rodiny.

Život beží až závratne rýchlo.

Všetko to pominuteľné, na čom si zakladáme v tejto chvíli, o pár rokov bude iba odviaty piesok na morskom pobreží a sfúknutý do mora minulosti. Ponorený v mori márnych nádejí, túžob a snov...To všetko môže byť kariéra, peniaze, bohatstvo.
Na úkor svojej vlastnej rodiny.
Lebo iba rodina má cenu zlata, ktorého hodnota stúpa na cene rok, čo rok. Neznehodnotí ju nikdy devalvácia, nezožerie hrdza, ani mole nestrávia.
Rodina je vždy to, čo nás spája a bude spájať ako silné puto v búrkach života.

Budujme si vzťahy, zakladajme si život na porozumení, láske a ľudskosti.

Rodina je všetko.

I keď celý svet na teba zabudne, rodina nikdy.
Viem, že nás vždy bude spájať neviditeľné puto životodarnej miazgy, ktorá prúdi v žilách každého človeka, a to je láska.

Láska manželská.

Láska rodičovská.

Láska materinská.

Láska otcovská.

Láska detí.

Láska súrodenecká.

Všetka táto láska je preto taká mocná, lebo v celom vesmíre je vždy iba JEDINEČNÁ.
Všetkých ostatných ľudí môžem milovať ako bratov a sestry, ale nikdy v nich nebude prúdiť tá istá krv z mojej krvi.

Každá rodina je sama v sebe uceleným jadrom Božej lásky, ktorú sám Boh posiela na tento svet v každom novom človiečikovi, ktorý sa v tomto rodinnom jadre narodí z lásky muža a ženy a z vôle Boha.

Dnešný svet nechce rodiny. Uplatňuje sa spolužitie bez Božieho požehnania. Mladí ľudia vraj na lásku nepotrebujú papier. Zabúdajú, že vo Sviatosti manželstva sa stávajú jedným telom a jednou dušou.. Už nie sú dvaja, ale muž sa snúbi v žene a žena v mužovi. A z ich plodonosnej lásky sa rodia deti, ktoré budú uchránené od mnohých nástrah takéhoto voľného spolužitia, ktoré je vždy podfarbené veľkým egoizmom.
Božie požehnanie v manželstve je ako pevná reťaz, ktorá mocne drží rodinu pohromade a chráni ju od mocností Zla.
Chráňme si aj my svoje rodiny ako oko v hlave. Lebo na tejto zemi nemáme nič vzácnejšie, nič cennejšie, nič drahšie, nič milovanejšie, nič trvalejších hodnôt, ako je rodina.

Nech je nám všetkým Svätá Rodina, ku ktorej každý deň voláme o pomoc a požehnanie.

Pane, chválim ťa za svoju rodinu, ktorú si mi dal ako veľký dar.