Máriu som spoznala ako krásne mladé dievča. Celá žiarila, bola práve čerstvo zaľúbená. Bola som šťastná spolu s ňou, veď byť mladým, krásnym a milovať a byť milovaným, ľúbeným, je niečo nádherné...

Mladý človek dá do svojej prvej lásky všetko. Sám je prekvapený, akými citmi dokáže naraz disponovať! Nerozmýšľa, kde sa jej, tej nádhernej lásky, z ktorej sa až hlava točí, berie, ale, najmä dievča, ju dáva celým priehrštím. Nenecháva si nič pre seba. Dievča vie, že láska rastie dávaním, a preto, keď je chlapec nástojčivý, podľahne jeho zvodom a dá mu naozaj všetko. Seba. Svoje srdce. Je schopná podriadiť svoj život tomu jeho.
Dievča zabúda, že chlapec je najmä lovec. Zabúda na svoju obranu, ochranu. Zabúda, že panenská čistota je jej veľkou devízou. Je jej skvostom, drahokamom a že nie každý muž, do ktorého sa zaľúbi, je jej hoden.
A tak sa Mária, krásny púčik v kvete, nasťahovala k milovanému mladému mužovi. Len tak. Ako je to dnes v móde. Bez obrúčok a sľubu lásky pred Pánom.
Keď som sa jej pýtala, kde má záruku, že si ju jej milý raz zoberie, neodpovedala mi. Ba vlastne, po dlhšej odmlke mi povedala, že ešte nie, že má pred sebou ešte vysokú školu, tak na čo, že veď majú ešte kopu času pred sebou.
Stačila jej láska, stačila jej krásna zaľúbenosť. V tomto emočne nasýtenom vzťahu neriešila budúcnosť. Veď všetko príde tak, ako má prísť...
Aj prišlo.
Rozišli sa. Vraj zistili, že sa ku sebe vôbec nehodia. Po štyroch rokoch vzťahu. Ako je to možné? Veď si boli takí blízki! Najbližší očakávali skôr svadbu, ako toto. Rodičia boli sklamaní. Brali ich už ako svoje deti.

Srdce zasiahol ostrý šíp. Zlomilo sa. Stáva sa, povieme si. Bolesť prebolí a život ide ďalej...

Ale u mladého človeka, ktorý naraz stratí svoju životnú lásku (naozaj je životná, lebo si dali navzájom to, čo už ďalšiemu partnerovi dať nikdy nemôžu), sa život zrúti.
Trvá dlhé obdobie, kým sa rana srdca zacelí, a kým dokáže novému človeku opäť dôverovať.

Mária bola do seba dlho uzamknutá, bála sa do svojho raneného srdca vpustiť opäť niekoho, kto by jej ho nanovo rozbúchal...

Pol roka pred štátnicami jej zmizla bledosť z tváre. Všimla som si, že opäť žiari. Stretla novú lásku, od ktorej si tak veľa sľubovala! Jej oči prezrádzali, že život je opäť krásny! Stretli sa nečakane, v knižnici, obaja mali pred sebou posledný rok štúdia, oboch čakali najprv štátnice, potom promócie. Obaja mali spoločné záujmy. Pomáhali si navzájom. A ... ľúbili sa.

Mária sa mi zdôverila, že tentoraz si dá väčší pozor. že nebude slepo dôverovať, že bude opatrná. Lenže...Lenže obaja sa úspešne dočkali titulov a v tomto krásnom ošiali si povedali, že na čo vlastne čakajú, že času je veľmi málo, že by mali začať spolu bývať. Veď, keď si zarobia na obrúčky, na svadbu, zoberú sa.
Mária súhlasila, tentoraz v tom vzťahu bol náznak budúcnosti. Zasa to bola ona, ktorá prišla bývať, vlastne žiť, ku svojmu milému, lebo u nich doma, nebolo kde...
Lež opäť prichádzali problémy, z ktorých sa nie vždy dalo ľahko vycúvať. A tak sa stávalo, že občas prišla spať domov, na jednu noc, niekedy aj na celý víkend...Vždy sa ale vrátila, lebo ju jej milý zavolal...až jedného dňa sa stalo, že viac nezavolal...Tesne pred tridsiatkou mala zlomené srdce druhýkrát.
Bola emočne rozhádzaná, akoby povedali múdri psychiatri. V jej očiach som videla dva zhasnuté plamienky. Zreničky, ktoré boli inokedy naširoko roztvorené, teraz vyzerali ako dve hlboké, prázdne studne, z ktorých sa vyplavili všetky slzy...

Mladá žena, pred ktorou je celá budúcnosť...
Pýta sa, kde urobila chybu. Veď jej rodičia sú spolu už toľko rokov!

Vraj si zamkne bránu svojho srdca na sedem západov. A nevpustí tam nikoho, kto by jej mohol zasa ublížiť.

Nechce pochopiť, že je to ona sama, kto si najviac ubližuje. Hovorí čosi o modernej dobe, kde sa láska prejavuje inak, ako kedysi.
Keď jej rozprávam o Bohu, že si ho zabudli pozvať do svojich životov, sa troška zamyslí.

Boh mocne požehnáva ľudí, ktorí mu dovolia vstúpiť do ich životov.
Do manželstva.
Kde sa dvaja stávajú jedným telom. Kde sa jeden stráca v druhom. Kde už niet rozdelenia, ale jednoty. Jednoty v manželstve, jednoty v partnerstve, jednoty v rodičovstve, jednoty v spoločenstve. Jednota, ktorá chráni pred vonkajšími útokmi Zlého. V tejto jednote s Bohom sa dajú vyriešiť všetky problémy. V tejto jednote sa otvoríme Stvoriteľovým plánom Božím. Otvoríme mu nielen srdcia, ale odovzdáme mu nielen život svoj, ale i život milovanej osoby, s ktorou zdieľame všetko dobré, i zlé, všetko to, čo nás na spoločnej ceste životom postretne. Problémy v manželstve sa tak budú dať riešiť, a nemožno od nich ujsť, tak, ako v Bohom nepožehnanom spolužití.

Manželstvo dnes zažíva veľkú krízu. Mladým ľuďom sa do neho nechce vstupovať, vraj preto, aby sa raz nerozviedli. Manželstvo nie je automaticky zárukou šťastného a bezproblémového života. Manželstvo je o nesení bremien si navzájom, o nesení kríža, ktorý dovolíme Bohu, aby nám ho posväcoval. A tak, ako sa z kríža nezostupuje, neodchádza sa ani z manželstva. Oboje končí smrťou. Ale smrťou víťaznou v Kristovi.

obrázok: Google