Ježiš Kristus dal všetko. Bodka.

Tak toto slovo bolo pre mňa valentínskym darčekom od Boha. Ježiš Kristus dal skutočne všetko. Spravil všetko, čo mal. Dal všetko to čo mal.   Je dokonané.

Plán je ukončený, jediné pokračovanie nastáva len v našom lepšom chápaní ho.

A predsa som to vtedy nepochopila úplne...

Veď čo si človek predstaví pod pojmom všetko... Nuž zrejme – tak rozdal všetok majetok, čo mal, potom, zrejme sa pri pomáhaní druhým úplne zodral až do vyčerpania. Približne toto si asi predstaví človek, keď rozmýšľa nad slovným spojením „dal všetko“. Hoci prirodzene niekde tam je aj ten fakt, že za nás zomrel... ale človek si hĺbku niečoho takého veľmi neuvedomuje.

Dva dni na to, som dostala bližšie objasnenie pojmu „dal všetko“. Bolo evanjelium z Mk 8, 27 – 33. Kňaz hodil do éteru Ježišovu otázku: “A za koho ma pokladáte vy?” Zamýšľal sa nad tým, že je to ťažká otázka – v zmysle, ťažko sa niečo vyslovuje, keď ide o tvoj vlastný názor. Tiež nadhodil otázku: „Čo vlastne prišiel Ježiš urobiť na zemi?”. Že učeníci to mali ťažké... avšak my už vieme odpoveď na túto otázku. A dal pauzu. Zamyslela som sa. Potom povedal – jeho poslaním bolo sebaobetovanie.

A vtedy mi to docvaklo. Sebaobetovanie. Obetoval sám seba. Nie svoju prácu, nie svoje zdravie, Nie, silný, úžasný Boh obetoval sám seba. Ten silný, živý Boh za mňa zomrel. On za mňa zomrel. Zomrel, aby som ja mohla žiť. Ten silný Boh za mňa zomrel. Za mňa. Za teba. Za každého osobitne. On chce, aby som žila. On túži po mojom živote.

Otázkou je, čo s tým urobím ja. Boh za mňa zomrel.

Keď som ten večer po omši kráčala, nie práve osvetlenými uličkami Bratislavy, na privát, v hlave mi znela len táto veta. ...Ten silný Boh za teba zomrel... Bola som v šoku. Myslím, že keby sa ma vtedy pokúsi niekto okradnúť alebo hoci aj osloviť, moja reakcia by bola stále rovnaká:

„Ježiš Kristus zomrel kvôli MNE.“