Júúúj, čo si mi to len, Bože, urobil? To snáď nie je ani možné, TY sa (d)o mňa zase staráš !!!
:) tento blog vznikol za hojnej pomoci blogu s. Františky: http://www.mojakomunita.sk/web/frantiska/blog/-/blogs/pro-vokacny?_33_redirect=%2Fweb%2Ffrantiska%2Fblog
Človek príde podvečer domov, je trochu dolámaný, pretože práve precestoval jedny štátne hranice a po troch dňoch mimo civilizácie sa rozhodne mrknúť na internet, čo je nové... ale len na chvíľku. Mrknem na maily, potom na tú takú sociálnu sieť a potom na mojukomunitu – najčítanejšie blogy a potom, či náhodou neprispeli ľudia, ktorých rada čítam. A predstavte si s. Františka napísala... nádhernú pro-vokáciu :)
Prečítam blog. Zatvorím ho. Vypnem počítač. Mrknem na hodinky. --budem si musieť pohnúť-- Vyrazím na omšu.
Kráčam po ulici a v hlave mi neprestáva vŕtať myšlienka – a čo to tvoje po-volanie?
Zdá sa, že som počúvala volaného, ale zatiaľ len tak neurčito kývem hlavou. Sama neviem, čo to znamená. Tiež sa mi zdalo, že som povedala áno, ale ako tak nad tým rozmýšľam, konám ako keby som povedala nie.
Zľahostajnelo mi srdce. Zlenivelo. Klame samo seba. Tvári sa, že hovorí „áno“ a pritom veľmi rafinovane koná „nie“. Júúj. A to som myslela, že tá spoveď počká do zajtra. Uf. Veru nie.... tu je potrebná akútna resustitácia.
Raz...dva...tri...štyri... fúúú.... raz...dva...tri...štyri... fúú...raz...dva. BUM. bumbum BUM. bum bum BUM.
Nabehlo. Vďaka Bohu, ešte žije, ešte žije, tlčie a búcha. Hruď stúpa v pravidelných intervaloch.
Po úspešnom zákroku potrebujem ešte zájsť do knižnice. Zostupujem dolu schodmi a tam ma víta veľký transparent... BURZA KNÍH aj dnes – len za 0,10 €. Óóó. Knižky – to ja môžem. Zachvíľu sa v nich už aj preberám, prechádzam od jednej kôpky k druhej a tu ju zbadám. Začnem sa uškŕňať. Takéto fígle si teda na mňa pripravil. Tak tento som veru nečakala. Názov knihy, ktorú som si kúpila: Ježiš ťa volá
Prajem vám pekný a požehnaný deň, ja si idem čítať :)
