« Späť

Človek vždy ráta, že sa mu niekto prihovorí na blogu

 

 

Páčil sa mi príhovor českého arcibiskupa pražského, Mons. Dominika Duku, k Novému roku. Hlavne tá časť jeho príhovoru, kde hovorí „ … nebuďme nekritickí vo štátu a svetu politiky. Spočítajme si či strádame. Uvidíme však také, že mnohí naši spoluobčania potrebujú materiálnu a duchovnú pomoc, ľudské pochopenie a spoluúčasť. Umíme to ? ...“

 

Mňa jeho príhovor oslovil. Tiež niekedy hľadám aj živú odpoveď na otázku, či si vieme vzájomne pomáhať na tejto kresťanskej internetovej stránke? Som rada, že máme takú možnosť kresťanského spoločenstva a vzájomnej komunikácie. Možno aj istý spôsob evanjelizácie. Len škoda, že niekedy mám pocit, že stránka nás síce združuje i spája, ale moc nezbližuje. Niekedy nemáme názor, sme moc opatrní, možno niekedy aj neúprimní, ale to sa dnes uplatňuje všade. Prečítame blog a je to „fuk“. Spoliehame sa, že pomáhať a poradiť si môže aj každý sám. Čo sa mi páči na iných kresťanských cirkvách, že majú väčšiu ochotu a spoluprácu medzi sebou, môžem to potvrdiť, lebo ich máme  v rodine. Veľmi dôkladne ovládajú Bibliu. Naspamäť vedia aj stranu každej kapitoly a vždy majú ochotu a čas na vysvetlenie  Božieho slova. To je pre nich najdôležitejšie poslanie.

 

Dobre mi padne, keď nájdem ku každému blogu krátky komentár, aj keď sa názorovo líšime, že autor nezostane na blogu sám. Teší ma, keď sa vždy nájde niekto, kto presadzuje spoluprácu, vie dať radu, vie dať druhému dobré slovo. Človek vždy ráta, že sa mu niekto prihovorí na blogu, ktoré sa nám prihovárajú v spleti rôznych zážitkov a udalosti, na ktoré hľadáme náboženskú odpoveď, alebo osobnú radu. Vtedy cítime, že máme niečo spoločné, katolícku vieru.

 

Piesňou Víc, než přítel sa Vám prihováram s myšlienkou priateľstva: 

Chtěl by být víc než přitel tvuj... a tak mi rek co rict mi chtel... a byl jsem jej tenkrát myslím fuk.... 

( Zároveň sa Vám ospravedlňujem za nepresný citovaný text, pretože nemám českú klávesnicu. )

Pieseň je na adrese:

 

 

http://www.youtube.com/watch?v=mbOVvNp54JE

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Plne s tebou súhlasím sestra Zita, že " Niekedy nemáme názor, sme moc opatrní, možno niekedy aj neúprimní"...
Myslím si , že nás to nijako v Pánovi nebuduje, neposiľnuje, len robí vlažnými, neefektívnymi kresťanmi. Tí, ktorí sa cítia niečo napísať a píšu sú z takéhoto postoja postupne znechutení. Mali by sme mať predsavzatie viac komunikovať - vyjadrovať sa. Keď sa nám niečo nepáči smele, otvorene kritizovať a v opačnom prípade viac i keď jednoducho pozbudzovať.
Odoslané 7.1.2014 21:54.
Plne s tebou súhlasím, že je v meritu veci, keď vidíme, že naša snaha priblížiť Božie slovo, potvrdené živou reakciou úprimného záujmu, je na prospech účinku slova. zvykla som si, a robím všetko pre to, aby Božie slovo sa udržalo v pozícii aspoň čitateľnosti, aj keď nemá toľko hviezdičiek a nie je oň taký záujem zo strany Mojej Komunity. Tu nejde o súhlasné či nesúhlasné stanovisko. Božie slovo k nám hovorí v rôznych situáciach a tak ho aj vnímame. Dôležité je, že svoje stanovisko násilne nevnucujeme, a necháme hovoriť Boha a nie sami sa cez Božie slovo zviditeľňujeme.
Odoslané 8.1.2014 7:27.
„A my? Sme schopní priniesť Božie slovo tam, kde žijeme? Vieme rozprávať o Kristovi, o tom, čo pre nás znamená v rodine, s ľuďmi, ktorí sú súčasťou nášho každodenného života? Viera sa rodí z počúvania a posilňuje sa v ohlasovaní.“
Prihovoril sa k nám pápež František v jednej zo svojich kázní.

Vďaka, že píšete. Som rada, že Vás tu na stránke máme, že tak čiastočne plníme aj odporúčanie Sv. Otca. Každý z nás svojim spôsobom, jeden sa rád modlí a chodí na sv. prijímanie, druhý sa rád stretáva s Bohom na sv. omši, niekto zas v Božom slove, možno niekto si myslí, že keď sa zaujímame o Božie slovo, že len teoretizujeme, každý máme svoju cestu.
(Už mi tu začína chýbať aj MáriaK.)
Odoslané 8.1.2014 16:25 ako reakcia na Anna Václavová.
Máte pravdu, že iné kresťanské spoločenstvá (ale aj sekty) sa akosi viac usilujú budovať svoje spoločenstvo a spolupatričnosť medzi sebou. Možno je to pre nás, katolíkov, určitá "choroba-z-toho-že-sme-väčšinou"... a myslíme si, že Cirkev-spoločenstvo nepotrebujeme budovať, že tu bude pre nás vždy, resp. že sa vždy nájde ktosi iný, kto ju "podrží".
Odoslané 8.1.2014 23:03.