« Späť

Báseň zo zbierky Rada a dar: Viliam Turčány

 

 

Erb<br>

<br>

Usmieval sa tato môj i dedko.<br>

Boh možno tým chcel vyznačiť náš rod.<br>

Akoby úsmev prikryť mal to všetko,<br>

čo treba prestáť v boji o život. <br><br>

 

Ak som sa teda mračieval, ak často<br>

rodový údel nezvládol som dosť:<br>

čo svieti zo mňa nečisto, Ty zhas to<br>

a odpusť mi i tú podlžnosť!<br><br>

 

Len Ty buď, Pane dobý, večne s nami!<br>

Z Teba je láska, úsmev náš i spev.<br>

Odpusti mi a daj, nech odpustia mi<br>

aj tí, čo ranil ich môj neúsmev!<br><br>

 

A nech mi všetci odpustia to všetko,<br>

čo naveky i Ty mi odpúšťaš.<br>

Usmieval sa i tato môj i dedko -<br>

a viem, že tým si vyznačil rod náš.<br><br>

 

Nuž ďalej, Pane, spravuj naše vzťahy<br>

a našim blížnym pripomenúť ráč:<br>

preto sa na vás usmievali, drahí, <br>

aby aj pre vás neprepukli v plač.

 

napísal Zita Podhradská
12.12.2013 10:49
4469 Prezretí, 0 Komentáre
Priemerne (0 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 0.0 hviezdičiek z 5.

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým