Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu.

Pavol list Rimanom 13 (1-3)

Každý deň sa dozvedáme o rôznych kauzách korupcie, klientelizmu, nespravodlivosti, dokonca aj o pouličných krvavých nepokojoch na Ukrajine. Utvrdzuje to moje poznanie, že ľudská moc, peniaze a vplyv deformujú každého človeka. Existuje však prísľub, že sa to niekedy zmení.

Nedávno som si vypočula v rozhlase názor, že každá moc má pokušenie, ktoré prichádza v troch fázach. V prvej fáze je nám ponúknutá moc nad druhými. V druhej fáze ide o uspokojenie všetkých našich zmyslov a dáva nám to pocit nadradenosti a jedinečnosti. V tretej fáze je už samotné spochybnenie princípu pravdy, alebo Božieho slova. Aj pri iných príležitostiach a životných situáciach si uvedomujem, že človek tu má pokušenie stále.

Boh to všetko pripúšťa, ale v Biblii sa píše, že je to všetko dočasné. Ak sa modlíme Otče náš, je tu veta „príď Tvoje kráľovstvo“, tak to Božie kráľovstvo očakávame, lebo ľudia počas celej histórie zlyhali vo vládnutí. Ľudia neboli stvorení tak, aby sami bez Boha mohli úspešne riadiť svoje záležitosti. Nemáme na to ani schopnosti. 

Citovaný text apoštola Pavla si vykladám ako odporúčanie rešpektovať prirodzený poriadok a zároveň ako radu, aby sme sa podriadili každej ľudskej vrchnosti. Nie je tam zmienka, že ak by bola vláda nedôveryhodná, nemôžeme obmedziť jej moc, alebo ak je neschopná, nemôžeme ju vymeniť...