« Späť

Báseň Ide jar, Janko Silan, básnik a kňaz

 

 

 

Ide jar

 

Na svätého Mateja

rozkvitla mi nádeja,

aká ešte nekvitla.

Jar má svoje vnadidlá:

biele, svieže, voňavé,

zbieram si ich po tráve,

snežienky a prvosne,

ktoré Zobor v prvom sne

vytúžil a polieva.

 

Pred očami tmavý kruh...

Prídi, prídi, Boží Duch,

čo vždy živíš v človeku

rajskú túžbu odvekú,

čo vždy vábiš všetkých nás

na svoj jarný hodokvas,

čo si všade odrazu,

živ mi túžbu belasú!

Sily nemám nadostač,

ráč mi merať, ráč!

 

Prídi teda, Boží Duch,

v sedmorakej farbe dúh,

prídi, prídi s úľavou,

keď rmuť krúži nad hlavou,

prídi, prídi ku mne raz

v tomto čase vnád a krás!

Tu som v tieňoch zelene,

čakajúc Ťa, Spasenie.

 

 

Janko Silan, básnik a kňaz