Dva rozdielne svety

V Afrike chodí pravidelne do školy len časť detí školského veku. Predovšetkým chudoba je hlavnou príčinou toho, že veľká časť z nich nezíska ani základné vzdelanie...

- Ahoj miláčik, si doma?
- Nie, som v meste.
- A kedy budeš? Potrebujem, aby si bola doma - manželov hlas v telefóne bol čoraz naliehavejší.
- Asi o pol hodinku. Stalo sa niečo?
- To bude tak akurát. Vieš, príde kuriér a ja potrebujem, aby si prevzala zásielku. Je tam niečo pre teba, - dodal tajnostkársky... Zaplatíš 66 eur, peniaze som ti nechal v kuchyni na poličke.
- Dobre teda, ponáhľam sa domov, pa. Vypla telefón.
Nepýtala sa, čo to bude, asi to malo byť prekvapenie. Nemala ani tušenia, mohla len hádať...

Keď zbadala kuriéra, očakávala väčší balík. V ruke mal iba takú strednú obálku, nafúknutú "bublinkami". Niečo v nej hŕkalo.
Ach, keby sa vypytovala, čo to bude, nikdy by ju neprevzala. Odmietla by za toľký "majetok" prevziať takú hlúposť. Nechala sa však "opiť" tajomnosťou hlasu vlastného manžela a to bola chyba.
Balíček bol ešte ku tomu aj veľmi ľahký. Nepočkala, kým príde jej drahá "polovička" z práce, a otvorila ho. Veď bol pre ňu.
Takmer odpadla od zistenia, aký je jej manžel "pôžitkár".
Z obálky vytiahla jedno balenie akýchsi tabliet. Jedno! Nepomýlili sa? Nemali tam vložiť aspoň zo tri balenia? Nie - na obálke bolo jasne napísané, že vo vnútri je jeden kus produktu. Sadla si na stoličku a začala skúmať, na čo je to dobré. Nadpis jej nič nehovoril. Nikdy v živote ho nepočula. Tie drobné písmenká potrebovali okuliare, už - už sa pre ne rozbehla, keď sa ešte raz pozrela do tej obálky a vytiahla príbalový letáčik. Tabletky boli ...... na chudnutie!!!
Neverila vlastným očiam! To nemôže byť pravda! Nie, nemôže! Nemôže!
Jej manžel "vysolil" také nekresťanské peniaze za malé prášky v tabletkách, ktoré jej mali za mesiac (!) pomôcť stratiť tých niekoľko kilogramov, ktoré od ich svadby nabrala.
Rozplakala sa, ako môže mať doma takého blázna, ktorý uverí reklamám a rôznym propagačným letáčikom, ktoré zaplavujú ich schránku a dom.
Ako môže uveriť tomu, že dať si ráno nalačno jednu tabletu z ovocia, ako hlásali výrobcovia, pomôže jeho manželke vrátiť dievčenskú postavu! Ako tomu môže uveriť? Nechápala!
Nie je naivná, vedela, že sa začala troška zaokrúhľovať, veď hormóny po 40-tke robia so ženou svoje. Metabolizmus už spaľuje inak a i toho pohybu je menej ako v mladosti. Ale nikdy si nebrala manželove štipľavé reči o jej postave k srdcu. Veď sú obaja už takmer 50-tnici, majú už dokonca i vnúčatko!
A propó deti: Dala mu ich štyri...Dosť na každodennú starostlivosť a obetu. Vždy sa snažila žiť iba pre rodinu. Tá jej bola prvoradá. Mať každý deň uvarené teplé jedlo, postarané o domácnosť... Nikdy si nazakladala na svojej postave.
Telo bolo pre ňu iba chrámom duše. Nie, nazanedbávala ho, ale neprikladala mu ani väčší dôraz, ako bolo treba.
Prečo dnešná doba uprednostňuje ženu ako večne mladé stvorenie?! Bez známok starnutia, krásnu, štíhlu? Že matky sú s dcérami ako sestry? Prečo vrásky už nie sú znakom starnutia, znakom múdrosti, ale pohromou? Prečo je kult tela uznávaný viac, ako starostlivosť o dušu?

Spomenula si na rozhovor so svojím manželom asi spred mesiaca. Chcela si adoptovať černoška. Pravidelnými mesačnými splátkami z účtu, by mu zaplatili jedlo, školu, strechu nad hlavou, učebné pomôcky i posteľ. Bolo by to zhruba 1 euro na deň, čiže za tých 66 eur, vyhodených do vzduchu, by toto dieťatko pohodlne žilo dva mesiace!...Ale neveril tomu, povedal, že tie ich ťažko zarobené peniaze by do Afriky ani len nedošli. Že by skončili vo vreckách mocných tohoto sveta. Neveril. A tomuto zázraku v jednej škatuľke uveril, že jej vráti mladosť a štíhlu postavu. Bláznovstvo!
Myslela si, že za to takmer štvrťstoročie ich spoločného života, ju už dokonale pozná. Nepozná! Ach, ako trpko spoznala túto pravdu!
Ponorila si tvár do vankúša a nahlas plakala.
Nad dvoma rozličnými životmi, ktoré vedno žijú. Spoločne a predsa každý sám...