Po nedávnej diskusii na blogu Štefana Patrika Kováča, ktorý tiež nezabudol vymazať aj môj koment... o tom neskôr, som nadobudol dojem, že čosi tu nie je dobré.
Prečo máme, my kresťania, taký obrovský strach z ľudí, ktorí neveria? Prečo?
Pretože, tí čo neveria, nám pokladajú otázky, ktoré si samy bojíme klásť. Isteže, núka sa argument, že ten kto pevne verí, vie odpovede a odpovede, ktoré nevie, necháva na prozreteľnosť božiu. Súhlasím, do istej miery. Nesúhlasím už ale s postojom, ktorý prezentujeme na svoju obranu. Ak tak činíme ako činíme, zo strachu z inej odpovede alebo uhľa pohľadu, odsudzujeme sa tak na úroveň tých ľudí, ktorí neveria v nič.
Odpovedáme podráždene, plamenými slovami, plných ilustrácií pekla a trestov, ktoré hrozia bolesťou a zatratením, tých, ktorí odmietli Boha.
Tu nám mnohím uniká závažná vec. Veríme, že Boh je všemohúci, vševedúci, vie čo príde a nič sa nestane bez jeho vedomia. Na druhej strane už nie sme schopní chápať tú pluralitu iného postoja. Ale prečo? Veď Boh nie je slepý, dal ľudom slobodnú vôľu, prečo by ju ľudom dával, keby s ju niečím podmieňoval? Snáď len tým aby ľudia konali dobro a lásku, pretože láska je princíp boží.
Keď človek, ktorý neverí ( slovo ateista radšej nepoužijem, nakoľko ho Štefan Patrik, už patrične dehonestoval), ide cestou lásky a dobra, prečo by mal byť zatratený? Veď Boh pozná jeho úmysly, vedel že bude mať problém prijať vieru ale necháva mu slobodu v konaní a myslení, a miluje ho rovnako tak ako nás kresťanov. Prečo by Boh dopustil aby vznikli mnohé kultúry a etniká, keby mal len jeden presne daný plán ako si to predstavuje? Pretože pestrosť a variabilnosť je Bohu vlastná, stačí sa pozrieť na vesmír. Budú snáď eskimáci zatratení, za to že nepočuli o Kristovi? Budú snáď Indovia zatratení, že nepočuli o Kristovi? Ak áno, prečo by Boh stvoril Indov, eskimákov a pod, každého inej rasy, inej zeme, kultúry. Takému Bohu by nerozumel nikto.
To čo málokto vie chápať je fakt, že Boh je láska a dobro, áno, nebola to ľahká cesta, starý zákon o tom hovorí, ale preto prišiel Ježiš Kristus ako nositeľ novej zmluvy medzi človekom a Bohom a zavŕšil boží zámer. Príklad Krstov je príklad Boží, vari Kristus neprijal Máriu Magdalénu, ženu ľahších mravov? Mohol sa od nej odvrátiť ale neurobil to. Ukázal, lásku a súcit i odpustenie. A Márii, nebolo viac treba, sama nasledovala Krista, nie preto, že by ju Ježiš násilím ťahal po svojej ceste.
Neopakujme chyby, ktoré sa stali za čias kolonializmu a inkvizície. Nechajme ľudí samých nájsť cestu. Jediné čo môžeme je ukázať túto cestu a pomôcť na nej. Nie však násilím, vyhrážkami, peklom a podobne. Toto Ježiš nehlásal.
Nerobme z ateizmu čosi pekelné a satanistické. Nesnažme sa vnucovať svoj názor na úkor iných. Nám sa dostalo daru spoznať Ježiša a božiu lásku, jediné čo musíme je sa o ňu podeliť. Nie však s tým, že nebudeme počúvať druhých, mazať ich názory, ohánať sa peklom. Toto všetko tu už bolo a cirkev je rada že má takú dôveru, akú má.
Hlavným zmyslom by mala byť cesta lásky a pokojného dialógu... to že som kresťan, nezmanená že mám patent na pravdu, že viem všetko a len to čo poviem ja, je správne. Nie, aj my kresťania sa máme čo učiť, samy od seba i od iných ľudí, ktorí konajú dobro hoci dar viery im nebol daný..
Zamyslite sa nad tým priatelia.
