Ťažko sa brániť súčasnému konzumnému svetu. A je nemenej náročné uchovávať si kladné hodnoty kresťanského života vo svete plného násilia, nepochopenia, intolerancie a závisti. 

Či už chceme alebo nie.. niekedy sa niečo z nás z toho nalepí, niečo, čo nás potom núti stať sa hriešnymi aj keď len v malej miere. Kladieme si otázky, prečo má ten toľko vecí a ja nič, prečo je ten človek šťastný a ja nie, prečo má ten človek uznanie a peniaze a ja nie. A človek sa tak potom dostáva cez tieto medové motúzy do slepej uličky, z ktorej sa dostať býva nezriedka ťažké.

Do tej uličky môže byť tlačený sám, vlastnou vôľou alebo slabosťou ale takisto i neúmerným tlakom tzv. súčasnej modernej spoločnosti, ktorá na piedestál všetkého vzýva k individualizmu. Stačí sa pozrieť na média, aký obraz moderného človeka nám predkladajú. A či chceme či nie, bohužiaľ práve média najviac formujú človeka ako takého. Tak ďaleko sme došli.

Ak máte pocit, že ste skĺzli do tohto suda pseudomodernizmu.. je tu nádej a liek.

Mne osobne najviac pomohlo, keď som cítil, že sa akosi vzdaľujem od Boha, uvedmomenie si vlastnej osoby.. Pozrel som sa na seba a uvedomil som si, že nie som človek, ktorý by potreboval niečo z toho..

Uvedomenie si vlastnej pokory a pochopenia, že sú ľudia, ktorí nemajú ani len desatinu z toho čo máme my. Pokora, tá očisťujúca pokora, ktorú možno nájsť v modlitbe, a v každom božom diele, či v Ježišových slovách. 

Toto je esta ako sa nestratiť v slepej uličke a myslieť si, že nám čosi musí stále chýbať.

Pokľaknúť v pokore a veriť v Boží zámer.