« Späť

Ochti habibeti

Ochti habibeti

Ďalšie týždne v Boulderi v Colorade boli venované písaniu minimovky. Ale samozrejme - nie len jej. Stihla som aj túru, návštevu Denveru a rozlúčku s mojou ochti.

Sľubujem, toto bude posledná narodeninová blahoželačka. Týmto sa vyčerpávajú členovia našej rodiny majúci narodeniny, kým som tu. Milý Radik, si  môj najlepší mladší brat! Spomenula som si, ako sme sa nosili po dome „na koni“, keď si bol deviatak. Z detskej do spálne som ťa preniesla skôr silou vôle než svalov. Teraz by ma už ale „zalamalo“ na čisto. Vyrástol si smiley Veľmi Ti prajem, nech ešte viac rastieš na duchu. Nech si muž, ktorý sa nebude báť niesť na pleciach zodpovednosť za iných. Si super. Ľúbim ťa! heart

Návrat z New Yorku je náročný. Nepočítala som s dvojhodinovým meškaním, a tak som nikoho nepoprosila, aby za mňa zobral piatkové pratanie kuchyne. Na intrák prichádzam pred polnocou, ťahajúc za sebou kufor mierim rovno do kuchyne. Predstava, že uvidím svoju posteľ a hneď ju budem musieť opustiť, je príliš bolestná. Nie som si istá, či by som opätovné odlúčenie zvládla. Aj do vašej postele niekto namontoval magnet? V jedálni sedia Marcos a Mussad. Vítajú ma, pýtajú sa, ako bolo, ja sa chválim, ako bolo a idem k „svojim“ riadom. Chalani po chvíli končia debatu a Mussad prináša do kuchyne ešte zopár pohárov navyše. Rýchlym pohľadom zhodnotí situáciu a oznamuje mi: „To je príliš veľa, to nemôžeš sama upratať!“ Vyhŕňa si rukávy a púšťa sa do utierania riadov. Mussad je zo Saudskej Arábie a je moslim. Práve zbúral zopár mojich predsudkov. Je možné, že priemerný moslim by mi nepomohol. Je isté, že nie každý moslim, je priemerný.

Ďalšie dva týždne v škole sa ani nepohnem od minimovky. Vyzerá to sľubne. Už sa mi veľmi nechce, ale našťastie už ani veľa nechýba. Aspoň si to vsugerúvam. Som veľmi rada, že téma, o ktorej píšem, ma baví. Formatívne hodnotenie – hodnotenie pre učenie – sa zdá byť veľmi dôležité pre kvalitné vyučovanie matematiky, ale na druhej strane veľmi náročné pre učiteľa, prinajmenšom zo začiatku. Mám rada výzvy. Plánujem si to teda vyskúšať najprv sama na sebe a na svojich cvičeniach v ďalších semestroch. Ha Ha Ha – študenti, tešte sa!

Na ďalší pondelok je tu Memorial Day. Spomínajú na vojakov americkej armády, ktorí zahynuli vo vojne. V mysli sa mi vynára Arlingtonský cintorín vo Washingtone, kde sú pomníky na pamiatku týchto ľudí. Veľa pomníkov. Veľa príbehov ukončených uprostred vety.

V Boulderi sa v tento deň beží polmaratón. Tina, jej profesor z Nemecka, jeho manželka a ja sa do neho nezapájame z pochopiteľných príčin: Ideme na túru. ... Cieľ našej cesty je Bear Peak. Nadmorská výška 2578 m n.n. Pre porovnanie, Gerlach je 2654 m n.m. Ale zas až tak veľmi sme sa nenadreli – veď ma poznáte. Cestou hore do strmého kopca sa nám oproti idúci zdravia veselým: „Hello! How are you?“ Neviem, či môžem byť v odpovedi úprimná. Cestou dole sa už aj ja zdravím veselo a „Ako sa máš?“ mi vôbec nepríde ironické.

V sobotu ideme na fajný obed do Denveru. Brazílska reštaurácia, kde môžete zjesť koľko vládzete, znie fascinujúco. Naša skupinka je celkom pestrá: 4 x USA, 1 x Saudská Arábia, 1 x Nemecko, 1 x India, 1 x Francúzsko, 1 x Kolumbia, 1 x Rwanda, 1 x Filipíny a Španielsko, 1 x Slovensko a Morava. Na úvod si naberám na tanier kopec šalátu a raz neviem prísť na to, kam mám ísť hľadať mäso. Trochu nespokojná si sadám na miesto a hneď mi všetko docvakne. Mäso prichádza ku nám. Teda neprichádza, prinášajú ho čašníci – raz bravčové, raz kuracie, potom hovädzie. Ak si požiadate, kúsok vám odkroja. Jedno lepšie ako druhé. Je to blbé, ale najväčšiu radosť mám vtedy, keď okolo prechádza ananás. Och jej, za toto ma doma asi vydedia.

Hádam sa ma rodičom uľúti, keď napíšem, že posledné dva týždne boli emočne náročné. Skončil sa akademický rok a odišlo veľa ľudí z intráku. Vrátane Sahar. Odsťahovala sa v piatok a už dnes mi veľmi chýba jej „Ochti Habibeti!“ (sestrička miláčik) a všetky skomoleniny slovenských slov, ktoré sa mi podarilo naučiť ju. „Ď“ a „Ť“ jednoducho nevyslovila. „Ľjúbim čá“ bolo najviac po slovensky, ako sa dalo. Teším sa, že sme sa tu stretli. Teším sa, že sa stretneme asi o mesiac – nie je všetkým dňom koniec. A keď bude všetkým dňom koniec, to ešte len bude stretnutie s mojou Ochti habibeti! Yes!

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Co och ja, ale och Ty! emoticon

A presne to som Sahar vravela emoticon - slovensky vyznam ju celkom potesil.
Odoslané 2.6.2014 19:57 ako reakcia na Júlia Hubeňáková.