Počas týždňa zhruba dopísané dve kapitoly budúcej minimovky. Dnes po ich prečítaní v lietadle usudzujem, že potrebujú prerobiť – popresúvať, podopĺňať, učesať a dať mašličku. Počas troch mesiacov budovanie mostov s ľuďmi, ktorí teraz odchádzajú alebo čoskoro odídu. Vrátane mojej ochti habibety Sahar. V lietadle som sa rozhodla, že keď odídu, tak mosty nezbúrame, ale predĺžime. Že moje srdce sa nezlomí, ale zväčší sa. Dúfam, že toto rozhodnutie bude účinnejšie ako to, že nebudem jesť po piatej, ... po šiestej, ... po siedmej ... a ak, tak iba niečo malé a zdravé. Koliesko klobásky, plátok syra a kúšťoček slaninky.
Všimli ste si? V lietadle :) Idem na ďalší výlet. Najvyšší čas. Už pred časom som zistila, že keď si dobre oddýchnem, tak urobím viac. Ráno musím vstať o štvrtej. Moje podvedomie je také milé, že sa ponúkne, nezažmúriť ani oka, aby ma ráno zobudilo. Naozaj, veľmi milé od neho. O štvrtej ráno počujem bubnovať dážď na strechu. Do prkna! Rýchlo sa obliekam, balím posledné veci a šupom na zastávku. Kosaaaaa. Má tu snežiť. Síce som sľúbila Tori, že už nebude, ale keďže idem na pár dní preč, nemôžem nič garantovať. Na letisku sa pripájam na wifi a volám mamke. Má sviatok tak ako všetky mamky. Moja mamka je super. Má ma rada, vie dobre variť, rada pomáha ľuďom, je múdra, stará sa o záhradu a nádherne píše. Teraz nemyslím rukopis. Keď sme boli menší, tak nám cez prázdniny nechala na stole lístok so zoznamom vecí, ktoré máme cez deň urobiť. Potom sme jej zavolali do roboty, aby nám povedala, čo je tam napísané. Ale má úžasnú štylistiku, gramatiku, poetiku. Moja mamka je úžasná. Cez Skype jej ukazujem nové botasky, čo vyvoláva usmievavé reakcie spolučakajúcich. Takmer celý let prespím, a teda som nadmieru spokojná so službami leteckej spoločnosti, ktorá ma dopravila do Washingtonu D.C.
A čo sa bude diať tu, to ešte netuším ani ja. Takže dnes len takto kratučko, bez naozajstného záveru, aby som zajtra zvládla nápor všetkých zázrakov a milostí. Och jej, to je ťažko, keď vás dakto tak ľúbi, že vám chce dávať darčeky každý deň v kuse. Idem sa na to pripraviť. Dobrú noc.
