Počula som v kupé, rozprávať sa dve postaršie panie, že keby to vedeli vtedy, čo už vedia teraz, tak by sa nikdy nevydali. „Ale čo už, keď je človek zaľúbený, príde o rozum...“ Myslím si, že nenadarmo sa hovorí, že stratíš hlavu, keď sa zamiluješ. Stratíš. A asi to tak má byť. Lebo keby niet tejto straty hlavy tak sa naozaj nikdy nehrnieš do manželstva, ale racionálne počkáš až i zaľúbenosť vyprchá. A nech panie hovoria čo chcú. Ale keby nemajú mužov, ktorí im robia starosti a nepodarené deti, o čom by sa rozprávali cestou vo vlaku? O ničom veru. I život by bol o ničom.
