Svätosť– aj keď je ju ťažko presne definovať vyjadruje stav duše, počas ktorého žije človek v úplnej odovzdanosti Bohu a v stave milosti. Aj keď by sa dalo dlhšie polemizovať, čo to vlastne svätosť je, mohli by sme prijať zjednodušený názor- že je to niečo pozitívne, čo sa snažíme všetci dosiahnuť. Ale je tomu naozaj tak?

V súčasnej dobe slovo „svätosť“ všeobecne medzi ľuďmi nie len, že nepredstavuje nič konkrétne, ale ešte naopak- predstavuje niečo záporné. Koľkokrát sa stretávam so slovnými spojeniami, ktoré majú danú osobu zosmiešniť ako „svätuškár, správa sa ako svätec,..“ Myslím, že len málokto z moderných ľudí tejto doby, by čo i len prejavil záujem o to- stať sa svätým.

Keď som bola menšia chodievala som na detské sväté omše, každú stredu do nášho kostola. Na konci jednej z týchto svätých omší nám pán kaplán dal domácu úlohu. Mali sme do budúceho týždňa každý jeden na lístok napísať meno toho človeka, o ktorom si myslíme, že príde do neba. Keďže to bola moja povinnosť, dlho som rozmýšľala nad tým menom. Nakoniec som na to prišla a so smutnou tvárou som povedala rodičom: „ Nehnevajte sa na mňa, ale vás tam nenapíšem.“ Rodičia sa nehnevali, ale povedali túto príhodu pánovi kaplánovi, ktorý ju dokonca neskôr spomenul aj na kázni a ja som sa veľmi červenala.

Na ten lístok som chcela napísať niekoho, kým som si bola istá. A vtedy som tú obetavú svätosť svojich rodičov nepovažovala za niečo potrebné- vďaka čomu sa človek dostane do neba. Na lístok som napísala meno mojej pani vychovávateľky v družine- pretože bola vždy tichá a veľa sa modlila. Doteraz si o nej myslím, že je to dobrá žena, ale svoj názor na svätosť som odvtedy zmenila.  Keď som bola menšia bála som sa povedať, že by som chcela byť svätou. A či chcem žiť ďaleko od ľudí v tichosti? Vzdať sa svojej radostnej povahy a celé dni sa len modliť? (Navyše vtedy pre mňa modlitba predstavovala veľmi ťažké sústredenie).  Keď som bola dieťa vnímala som svätosť ako niečo čo patrí za múry kláštorov. Ale svätosť nie je len privilégium kňazov, mníšok a misionárov. Svätosť je stav, ktorý by sme sa mali snažiť dosiahnuť a to každý jeden z nás, svojím životom, tam kde nás Boh povolal.

„Veď v ňom (v Kristovi) si nás (Boh) ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1,4).

Teraz keď som o niečo väčšia môžem aj ja bez strachu povedať, že túžim po svätosti. Áno, a to by malo byť aj heslom môjho života- stať sa svätou. Pretože toto slovo v sebe zahŕňa všetko dobré, všetko správne.

Ja som zo svojho názoru na svätosť vyrástla, spoznala som, že svätosť nie je niečo čoho sa máme báť,  ale niečo po čom máme túžiť. Nemôžem ľuďom okolo seba vyčítať, že svätosť je pre nich cudzia. Ja som to všetko spoznala vďaka Bohu. A keď budú mať všetci srdcia otvorené, Boh to dá poznať aj im.