Vatikán 29. apríla - V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná v dnešnú 5. veľkonočnú nedeľu.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Božie slovo nám i v dnešnú, piatu veľkonočnú nedeľu ukazuje cestu a podmienky ako sa stať spoločenstvom Zmŕtvychvstalého Pána. V uplynulú nedeľu sa zdôrazňoval vzťah medzi veriacim a Ježišom ako Dobrým Pastierom. Dnes nám evanjelium predkladá situáciu, keď sa Ježiš predstavuje ako pravý vinič a pozýva nás ostať zjednotení s ním, aby sme mohli prinášať veľa ovocia (porov. Jn 15,1-8).

Vinič je rastlina, ktorá tvorí jednotu so svojimi ratolesťami; ratolesti zas prinášajú úrodu iba vtedy, ak sú zjednotené s viničom. Tento vzťah je tajomstvom kresťanského života a evanjelista Ján to vyjadruje slovesom „ostať“, ktoré sa v evanjeliovej stati opakuje sedemkrát. „Ostaňte vo mne“, hovorí Pán. Ostať v Pánovi.

Znamená to ostať v Pánovi, aby sme našli odvahu vyjsť zo seba samých, z nášho pohodlia, nášho obmedzeného a chráneného priestoru, aby sme sa posunuli na šíre more potrieb tých druhých a dali tak hlboký nádych nášmu kresťanskému svedectvu vo svete. Táto odvaha vyjsť zo seba a zamerať sa na potreby druhých sa rodí z viery v Zmŕtvychvstalého Pána a z istoty, že jeho Duch nás sprevádza v našich dejinách. Jedným z najzrelších plodov prameniacich zo spoločenstva s Kristom je totiž dobročinné úsilie voči blížnym, keď milujeme bratov s ochotou k sebazapreniu, a to až do krajných dôsledkov, tak ako Ježiš miloval nás.

Dynamika bratskej lásky veriaceho človeka nie je ovocím nejakej stratégie, ani sa nerodí z nejakého vonkajšieho popudu, zo sociálnych či ideologických inštancií, ale rodí sa zo stretnutia s Ježišom a zo zotrvávania  v Ježišovi. On je pre nás tým viničom, z ktorého nasávame miazgu, t. j. „život“, aby sme mohli do spoločnosti vnášať ten odlišný spôsob žitia a angažovania sa, ktorý kladie na prvé miesto tých posledných.

Keď sme dôverne zjednotení s Pánom, tak ako sú dôverne zjednotené ratolesti s viničom, sme schopní prinášať ovocie nového života, milosrdenstva, spravodlivosti a pokoja, ktoré pochádzajú z Pánovho zmŕtvychvstania. Je to presne to, čo robili svätci, tí, čo žili kresťanský život a svedectvo bratskej lásky v plnosti, pretože boli pravými ratolesťami Pánovho viniča. Na to, aby sme boli svätí, však „nemusíme byť biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami či rehoľníkmi. […] My všetci, všetci sme povolaní stať sa svätými životom lásky a vydávaním každodenného osobného svedectva tam, kde sa nachádzame“ (Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 14).

My všetci sme povolaní k svätosti; máme sa stať svätými vďaka tomu bohatstvu, ktoré získavame od Zmŕtvychvstalého Pána. Každá činnosť – práca i odpočinok, rodinný i spoločenský život, vykonávanie politickej, kultúrnej a ekonomickej zodpovednosti – každá aktivita, malá či veľká, ak ju prežívame v spojení s Ježišom a v postoji lásky a služby, je príležitosťou žiť naplno sviatosť krstu a evanjeliovú svätosť.

Kiež nám je pomocou Panna Mária, Kráľovná svätých a vzor dokonalého spoločenstva so svojím Božským Synom. Kiež nás ona učí ostávať v Ježišovi tak ako ratolesti na viniči, a nikdy sa neoddeliť od jeho lásky. Bez neho totiž nemôžeme nič urobiť, lebo náš život je živý Kristus, prítomný v Cirkvi a vo svete.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb- 

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar