Vatikán 12. februára – V dnešnú 6. nedeľu liturgického obdobia „cez rok“ sa Svätý Otec František na poludnie prihovoril veriacim z okna Apoštolského paláca v katechéze, ktorej témou bol Ježišov výklad prikázaní týkajúcich sa vraždy, cudzoložstva a prísahy v Reči na hore z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia.
Plné znenie katechézy Svätého Otca
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná liturgia nám predkladá ďalšiu stať Reči na hore, ktorú nachádzame v Evanjeliu podľa Matúša (porov. 5,17-37). V tomto úryvku sa Ježiš snaží pomôcť svojim poslucháčom k novému chápaniu mojžišovského zákona. To, čo bolo povedané v starej zmluve, bola to pravda? Áno, bola to pravda, ale nebolo to všetko: Ježiš prišiel, aby dal naplnenie Božiemu zákonu a vyhlásil ho definitívnym spôsobom, až do posledného písmenka. Robí zjavnými jeho pôvodné ciele a plní jeho autentické aspekty, a toto všetko robí prostredníctvom svojho kázania a ešte viac obetou seba samého na kríži.
Takto Ježiš vyučuje, ako treba naplno konať Božiu vôľu, a používa toto prirovnanie: so „spravodlivosťou väčšou“ ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov (porov. v. 20). So spravodlivosťou vedenou láskou, dobročinnosťou, milosrdenstvom, a preto schopnou uskutočniť podstatu prikázaní, vyhnúc sa riziku formalizmu. Formalizmus: toto smiem, tamto nesmiem; pokiaľ ešte smiem, odkiaľ už nesmiem... Nie, ide tu o viac, oveľa viac.
Osobitne, v dnešnom evanjeliu si Ježiš berie do pozornosti tri aspekty, tri prikázania týkajúce sa vraždy, cudzoložstva a prísahy.
Pokiaľ ide o prikázanie „nezabiješ“, potvrdzuje, že sa porušuje nielen skutočnou vraždou, ale aj takými formami správania, ktoré urážajú dôstojnosť ľudskej osoby, vrátane osočujúcich slov (porov. v. 22). Zaiste, tieto osočujúce slová nemajú tú istú závažnosť a vinu ako vražda, ale kladú sa na tú istú čiaru, pretože sú toho predpokladmi a dávajú najavo tú istú zloprajnosť. Ježiš nás pozýva, aby sme neurčovali poradovník urážok, ale aby sme ich všetky považovali za zhubné, nakoľko sú motivované úmyslom urobiť zle blížnemu. A Ježiš dáva príklad. Urážka: nuž, sme navyknutí nadávať, je to ako povedať „dobrý deň“. A toto je v tej istej línii ako vražda. Kto nadáva bratovi, vo svojom srdci brata zabíja. Prosím, nenadávajme! Nič tým nezískame...
Ďalšie naplnenie sa týka manželského zákona. Cudzoložstvo sa považovalo za porušenie vlastníckeho práva muža na ženu. Ježiš však ide ku koreňu zla. Tak ako sa prichádza k vražde cez osočovania, urážky a nadávky, tak sa prichádza k cudzoložstvu cez chamtivé úmysly voči nejakej žene, ktorá nie je vlastnou manželkou. Cudzoložstvo, tak ako krádež, korupcia a všetky ostatné hriechy, sa najprv rodí v našom vnútri a keď sa už v našom srdci udialo zlé rozhodnutie, potom sa uskutočňuje v konkrétnych prejavoch správania. A Ježiš hovorí: ten, kto na ženu, ktorá nie je jeho vlastná hľadí žiadostivo, je cudzoložníkom vo svojom srdci, vykročil na cestu cudzoložstva. Popremýšľajme trochu nad tým: nad zlými myšlienkami v tomto smere.
Ježiš ďalej hovorí učeníkom, aby neprisahali, keďže prísaha je znakom neistoty a dvojtvárnosti v medziľudských vzťahoch. Manipulatívne sa narába s Božou autoritou na dávanie záruky v našich ľudských záležitostiach. Sme však naopak povolaní nastoliť medzi nami, v našich rodinách a v našich komunitách atmosféru čistoty a vzájomnej dôvery, aby sme tak mohli byť považovaní za úprimných bez potreby uchyľovať sa k vyšším zásahom na to, aby nám uverili. Nedôvera a vzájomná podozrievavosť vždy ohrozujú pokoj!
Panna Mária, žena učenlivého počúvania a radostnej poslušnosti, nech nám pomáha priblížiť sa vždy väčšmi k Evanjeliu, aby sme boli kresťanmi nie vonkajšou „fasádou“, ale v jadre! A toto je možné s milosťou Ducha Svätého, ktorá nám umožňuje konať všetko s láskou, a tak naplno uskutočňovať Božiu vôľu.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar