Zmeniť treba najprv svoje srdce a svoje zmýšľanie, potom môžem pracovať na zmene svojho života.
Ako prvý krok musím mať schopnosť rozlišovania, aby som svoju dušu správne nasmerovala. Pokiaľ súdim, závidím, neviem milovať svojho blížneho ako seba samého a neviem milovať aj svojho nepriateľa, vždy ostane záporný bod, ktorý bude brániť pozitívnej zmene.
Všemohúci Boh, vidí aj skryté veci. Ježiš Kristus nás učí konať s čistým úmyslom z lásky k Bohu. Lebo jedine tak môžeme dostať večnú odmenu, ktorú Boh pripravuje tým, ktorí nehľadia na pominuteľnú svetskú slávu. Nedávno sme sa nechali poznačiť popolom, čím sme sa rozhodli svedčiť zovňajškom o tom, že patríme Ježišovi Kristovi, že On je náš Pán, ktorému patrí naše srdce, s kým je spojená každá naša myšlienka a je ovplyvnený každý náš skutok. Odovzdajme sa do vôle Božej, aby sa naše pokánie uskutočnilo na našu premenu, aby sme nepáchali zlo, neodmietali lásku, čím ubližujeme nielen sebe, ale svojim blížnym i Pánu Bohu, Ježišovi Kristovi, i Duchu Svätému.
Prosím Pána Boha, aby sa mi podarilo priblížiť mu natoľko, aby som pod Jeho krížom neprestávala ho chváliť a velebiť, aby moje srdce vedelo spievať v radosti aj pri bolestiach a utrpeniach.
Tak ako mám rada svoju vnučku, svoje deti a teším sa z každej chvíli, ktorú s nimi môžem tráviť, že si ich môžem privinúť, tak mám rada aj úprimnú kresťanskú lásku, ktorú vnímam vo svojich bratoch a sestrách, ktoré nežiarlia, nezávidia, ale ťa ustavične povzbudzujú, čo napriek svojmu veku potrebujem. Sú aj takí, čo nás znechucujú.
Takéto vyznanie ma priviedlo do hlbokého rozjímania aj zamyslenia nad mojim vzťahom k Bohu aj nad sebou. Už som sa naučila ďakovať Pánu Bohu aj za kríže. Už som to aj vyjadrila inde, ale častejšie sa mi stáva, že bolesti a útrapy prežívam ako sklamanie, nie ako radosť, že môžem niesť Kríž s Ježišom Kristom. Potom nastúpi úvaha, ktorá vyústi v kontemplatívnu modlitbu a tak sa moje srdce upokojí, lebo je oživené láskou.
Priateľ, ktorý má skutočnú vieru ťa len zahrnie láskou, neoberie ťa o nič, čo by ti mohlo uškodiť, nevysloví slovo, ktoré by ťa mohlo zraniť, lebo "miluje".
Ako miluje? Roztrpčenie, hnev to je na míle od takého priateľa, veď jemu je naozaj vlastné, že je schopný milovať rovnako každého človeka.
Kto miluje Boha, miluje rozhodne aj blížneho. On nedrží peniaze, ale ich božsky štedro rozdeľuje a dáva každému, kto potrebuje (aj mne). Dáva almužnu dobrému aj zlému, spravodlivému aj nespravodlivému, nepozná rozdiel v telesných potrebách, ale rozdáva všetkým rovnako podľa spravodlivej potreby.
No láska sa neprejavuje iba rozdávaním peňazí, ale oveľa viac odovzdávaním božského učenia a poskytovaním telesnej služby a pravý priateľ je aj v tomto doma.
Milovať Boha, žiť pokorne, denne počúvať čo mi hovorí Boh vo svojom slove, prostredníctvom meditácií nad jeho slovom, prijímať Ježiša Krista v Eucharistii, vedieť prijímať-milovať všetkých ľudí, to môže nasmerovať naše kroky na cestu k dokonalosti. Kresťanstvo je o láske, úprimnosti, obetavosti a pokore. Vedieť prijať toho druhého v láske takého aký je a nevyvyšovať sa, ale umenšovať sa a byť pri tom druhom, keď ma potrebuje v takých podmienkach, akých sa nachádzame a nie nárokujeme. Kresťan nekategorizuje, ale miluje. Jeho prioritou je život vo viere, láske a v nádeji, morálno- vôľové vlastnosti, ktoré preferujú slušnosť, pokoru, porozumenie, úctu, svedomitosť, ochotu, dobroprajnosť, miernosť, spravodlivosť a rozumnosť.