Tomáš Kempenský: NASLEDOVANIE KRISTA I. kniha - dvadsiata kapitola MILUJ SAMOTU A MLČANIE
MILUJ SAMOTU A MLČANIE
Nie je dobre byť človeku samotnému. Boh sa na samotu díva ako na zlo. Samota vydáva napospas chudobného, cudzinca, vdovu, sirotu, a preto Boh vyžaduje, aby títo boli osobitne ochraňovaní. Skúška samoty je výzvou k úplnej dôvere v Boha. Samota sa stáva aj pozvaním na obrátenie. Práve o tomto môžem aj ja svedčiť, koľko pozitívneho v mojom duchovnom rozvoji znamenala samota v chorobe, v utrpení, keď som bola vylúčená zo spoločnosti ľudí. Poznala som aj samotu ako sirota- tá bola bolestivá. Ale poznala som hlbšie, aké je byť samej s Ježišom Kristom, ktorý vo mne vyvolal radostnú nádej z víťazstva nad samotou pri strate mojich drahých bytostí, že budem s nimi spolu... a navždy s Pánom... „Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.“ (1Sol 4,17).
Samota úzko súvisí s mlčaním. „Je čas mlčať a čas hovoriť.“ (Kaz 3,7) Mlčanie môže znamenať nerozhodnosť, schvaľovanie, zmätok, strach; človek prejavuje svoju slobodu tak, že drží na uzde svoj jazyk. Je to Boh, ktorý zdôvodňuje časy mlčania a hovorenia. Mlčanie pri prítomnosti Boha z bázne a z úcty znamená adoráciu zo strany človeka. Pre toho, kto v pokore, v tichosti uvažuje vo svojom srdci o Božích pravdách a dobrách, je toto ponížené mlčanie nielen upokojením, ale aj otváraním sa zjaveniu, ktoré prisľúbil Pán.
Stiahnite si prezentáciu
/documents/2298897/3820230/NasledovanieJKI20.pps/3ce0c268-13c4-4a43-a325-ed1169916cb8
Obr.: Beautiful-google
