Lk9,57-62
Ježiš, pôjdem za Tebou kamkoľvek, ale.......
Už aj vy ste sa niekedy pristihi pri tejto vete? Ja veľakrát. Vymýšlanie výhovoriek mi vždy išlo skvele. Je to ľahšie ako hľadať riešenie. No nie? Ale takto sa nedá žiť do nekonečna.
Ježiš nás povoláva, aby sme ho nasledovali, ale my máme toľko vecí na práci. Takto Ho len obmedzujeme v Jeho moci. Obdivujem Ho za Jeho trpezlivosť s nami.
Skúsme sa zastviť v dnešnom strese a dôverovať mu natoľko, že sa mu dáme úplne celý, tým myslím svoju prácu, rodinu, vzťahy, školu..... Len tak vypnúť a nebáť sa o pozemské veci, veď tie sa pomynú. Veď komu môžme viac dôverovať ak nie Bohu?
V poslednom čase rozmýšlam nad pár vecami: Prečo si Boh neberie odo mňa veci, ktoré Mu dávam(trápenia, bolesti, radosti)? ...... A naozaj som mu ich dala? Naozaj chcem, aby ma ich zbavil? Nepáči sa mi náhodou trápiť sa nad tým ako mi je? Nesnažím sa držať lana a pri tom mám pod sebou niečo čo si ani neviem predstaviť, niečo po čom už dlhšie túžim? Prečo sa uspokojujem s niečim malým a pri tom mi Boh dáva niečo obrovské?.............Mňa to už takto ďalej nebaví. A vás? Rozhodla som sa! Konečne Mu dám všetko a bez výhovoriek. Môže konať kedy chce a ako chce! Bez žiadnych obmedzení. Verím Mu!
Chcem vás vyzvať do toho, aby ste teraz skúsili vypnúť a porormýšlali ako Boha obmedzujeme v Jeho pôsobení v našom živote a skúsili to zmeniť. Viem, že to možno nepôjde hneď, ale Boh vidí postoj vášho srdca. Oplatí sa to už len skúsiť. Tak veľa šťastia.