Krásna úvaha, ďakujem.
Ak sa v tejto uponáhľanej dobe niekoho opýtam, ako sa má, odpovie mi, že "rýchlo".
Je dobré, ak si uvedomujeme rýchle plynutie času, ak sa zamýšľame nad svojím životom, nad svojím smerovaním: Kam tak rýchlo kráčame?
Vďačnosť je veľmi vzácna cnosť. Nie je vôbec samozrejmá, ako by sme aj my hocikedy očakávali. Je to vzácny kvet veľmi krásnej vône a prenikavej farby. Keďže rastie na vysokých skalách a neprístupných miestach, dosiahnu naň iba veľmi pokorné a v čnostiach vytrvalé duše. Ale keď ho už raz objavia, odtrhnú ho a s láskou si ho pritisnú na svoje srdce a nedajú si ho nikým a ničím zobrať. Polievajú ho slzami lásky a pokory, aby nikdy nezvädol. Poznajú jeho cenu. Preto denne ďakujú Bohu za život, za rodinu, za dar zdravia, dar lásky, za vtáčiky, ktoré obveseľújú náš život...za všetko...Ak ešte nevlastníme túto Bohu milú cnosť a nie je nám samozrejmá tak, ako dýchanie, nebojme sa, začnime Pánovi ďakovať už dnes ráno: Za krásny nový deň, za to, že nám v noci pršalo a že sa nám hneď lepšie dýcha po tých veľkých horúčavách, za to, že sme sa z Jeho milosti ráčili dožiť a prebudiť sa, za to, že sme veľmi milované Božie deti...Za...Ale veď to už každý vieme sám...)))

Neverím, o. Štefan, že Vy nemáte rád rýchlosť ... :-)

Vďačnosť - nielen vo chvíľach, kedy je to ľahké a keď sa nám darí ...
Ak na nás dolieha ťažoba, zdanlivo neriešiteľné situácie, ak sa blíži depresia - vtedy je liekom vďačnosť Bohu - ale v úprimnosti a v pravde vtedy nájsť 10 konkrétnych vecí, za ktoré som naozaj vďačný; a nebáť sa vtedy pohľadať v sebe to, za čo som ochotný ďakovať ...