Neviem odkial sa to berie, ale učenie Cirkvi hovorí niečo iné, a ľudia žijú v úplne mylných praktikách.

Blud č. 1. 

Nemožem prijať Eucharistiu, pokiaľ nevykonám skutok kajúcnosti, čo mi uložil kňaz pri sviatosti zmierenia.

KKC 1460 hovorí o zmysle skutku kajúcnosti:

Pokánie, ktoré spovedník uloží, má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro. Nakoľko je to možné, má zodpovedať závažnosti a povahe spáchaných hriechov. Môže to byť modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. Takéto pokánia nám pomáhajú pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy.  Umožňujú nám stať sa spoludedičmi vzkrieseného Krista, lebo „s ním trpíme“ (Rim 8,17): 
„Ale toto naše zadosťučinenie, ktorým pykáme za svoje hriechy, nie je natoľko naše, aby nebolo skrze Ježiša Krista. Lebo my, ktorí nemôžeme sami zo seba nič, s pomocou toho, ktorý nás posilňuje, môžeme všetko. A tak sa človek nemá čím chváliť, ale všetka naša chvála je v Kristovi…, v ktorom robíme zadosťučinenie, keď ‚prinášame ovocie hodno pokánia‘, ktoré má z neho účinnosť, ktoré on obetuje Otcovi a ktoré Otec skrze neho prijíma.“ 

KKC 1664 Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo.

Po spovedi je človek očistený od hriechu a je "uzdravené" aj narušené ekleziálne spoločenstvo. Takémuto človeku nič nebráni, aby prijal Eucharistiu, aj keď ešte nevykonal skutok kajúcnosti. 

Hypotetický príklad: čo by robil kajúcnik s vyššie uvedeným názorom, keby mu kňaz uložil pokánie týždeň bez televízie? až po tom týždni by prijal Sv. prijímanie?

Blud č. 2.

Ak preruším kontinuitu sv. prijímania, už viac nemôžem prijímať. 

V praxi to vyzerá takto.. Po spovedi takýto človek začne chodiť na sv. omšu KAŽDÝ deň. Napr po 4. dni nemôže isť na sv. omšu, lebo príde kalamitné počasie, príde neohlásená návšteva, nestihne prísť načas z roboty kvôli kolóne kým odstránia haváriu alebo čokolvek iné príde do cesty. Na piaty deň už neide na sv. príjímanie, lebo už "PRERUŠIL" .. a tak už potom nepríjíma do ďalšieho prvého piatku. Príde na spoveď so slovami: "ťažký hrech nemám, prišla som len "obnoviť"

OBNOVIŤ?????? a čo akože?? nechápavo sa pýtam. Kajúcnik začne dačo nelogické vykladať, a to je priestor, aby som mu pomohol pochopiť, v akom blude žije. 

Základný princíp pre sv. spoveď je: OD BOHA NÁS NEMÔŽE VZDIALIŤ ČAS, ALE ŤAŽKÝ HRIECH. Ak nejde niekto cez týždeň na sv. omšu, nemá ťažký hriech. Na ďalšiu nedeľu spokojne môže prijať Eucharistiu, ak medzitým nespáchal /a  nejaký ťažký hriech. Dokonca ani na prvý piatok NEMUSÍ ísť na spoveď, ak stále žije v milosti posväcujúcej. Ale to už je iná kapitola. "Zbožné" babky by už toto asi ťažko "strávili", keby som o tom povedal na kázni. Keď príde čas a pozvanie od Ducha Svätého, tak to poviem v homílií. 

odporúčam článok, ktorý tak trochu súvisí s tu načtrnutou problematikou.