Poznám veľkých blogerov, čo už majú dlhoročnú skúsenosť s písaním blogov, poznám aj takých, čo vedú doslova "vojny" písaným slovom.. a ja len začínam.

Nemám ambíciu byť známym. Len občas napíšem, čo som prežil, na čom som sa rehotal v škole alebo čo ma naštvalo.

Tak na úvod dve príhody zo školy. Eviduje ich aj môj najlepší kolega (pretože je jediný) v našom učiteľskom kolektíve. Jeho pričinením sa stávajú nesmrteľnými. Má už veľmi rozsiahlu zbierku. Funguje to tak, že cez prestávku mu všetci kolegovia nadiktujú niečo fajné, čo nás rozveselí, aj keď sme niekedy zúfalí z našej "nemohúcnosti". Ak to niekedy vydá, má o kariéru postarané.

Takže  hovorí mi hyperaktívny (po slovensky neposlušný a drzý) Jurko.

Pán klapán (toto nie je preklep, takto ma volajú.. niekedy ma volajú aj pani učiteľka alebo pán riaditeľ).. keď vy budete pápež, tak ja budem kňaz.

A ja na to.. Zaiste.. obaja máme asi rovnakú šancu..

V 6. ročníku mi jeden chlapec žaluje: Pán kaplán, on je BUZERANT!!! Chodí za ženami.