Farnosť Bystrany a obec Olcnava už po siedmy krát zorganizovali spomienkovú športovú akciu pri príležitosti 9. výročia úmrtia kňaza Jožka Krišandu.

Začali sme slávením svätej omše. Hlavným celebrantom bol Andrej Legutký, v homílií som sa ľudom prihovoril ja (autor blogu). Považoval som za správne, aby do tejto príležitosti prehovoril aspon sprostredkovane Jožko Krišanda. Do homílie som použil niekoľko myšlienok z jeho denníka, ktorý mi rok po jeho smrti darovala teraz už zosnula Jožkova mamka.

Gn 3, 5     Diabol sa tváril, že prišiel s niečím novým, keď im povedal, že budú ako Boh. Oni už boli ako Boh.     (30.4.1999)

2 Kr 5, 7   V medziľudských vzťahoch často jednáme zbrklo a hystericky. Nie vždy pochopíme hneď tých druhých, čo od nás chcú, tak ako Izraelský kráľ, keď počul, že Náman sa chce dať vyliečiť z malomocenstva

1 Kr 12, 6 – 12    Prípad Roboama nám ukazuje, že sa neoplatí uvaľovať na ľudí neznesiteľné bremená. Platí to aj pre kňazov. Ak kňaz požaduje od veriacich extrémne veľa (nad úroveň ich viery) vtedy môže byť opustený a nepochopený a ľudia si robia svoje.

2Sam 8, 9 - 13     Dávid všetky nádoby, ktoré ukoristil zasvätil Pánovi. Aj naše úspechy patria Bohu.

1Sam 4, 18 – 22    Heliho a jeho nevestu najviac ranilo, že Filištínci ukoristili Božiu archu. Zraňuje nás neúcta voči Božím veciam?!

Joz 6, 1 – 15      Izraeliti obchádzali Jericho potichu, ale spustili aj krik. To je spôsob ako bojovať proti mocnostiam zla: Modlitbou – potichu ale aj aktivitou. (8.4.1998)

Po svätej omši sme šli navštíviť miesto, kde Jožko 18.2.2006 zomrel. Zotrvali sme chvíľu v pietnom tichu a potom v spoločnej modlitbe.

Potom nasledoval športový program. Keďže sa táto akcia koná už po siedmi krát, viaceré veci sú už zabehnuté  a organizátori nemali veľa práce, aby táto akcia mala hladký priebeh. Memoriál spočíval v rôznach bežeckých kategóriách. Kým behali deti, alebo rodičia s deťmi na rukách malo to skôr zábavný a spoločenský charakter.

Pretekalo sa v rôznach kategóriách. Najmenšie deti mali trať dlhú 37 metrov, čo symbolicky pripomína Jožkov krátky, ale plodný život 37 rokov.

Potom prišla na rad hlavná kategória a nadobudlo to už profesionálny charakter. Výsledky si žiaľ nepamatám, ale silný zážitok mi ostáva hlboko zapísaný v srdci.

FOTO: Jozef Harničár, Štefan Hrbček