Blog

« Späť

Apropo Gay-Pride

Zas tu máme pochod, ktorý vyvoláva veľa emócií. A zas tu máme aj tých veľa emócií. Pritom sa týka témy, ktorá je dosť vážna na to, aby si zaslúžila reflexiu s chladnou hlavou. Tak som sa pokúsil aj ja... s chladnou hlavou.

Pochod homosexuálne orientovaných občanov za svoje práva je legitímnou záležitosťou, ktorá by nemala robiť problémy v žiadnej demokratickej krajine.

Prečo tie emócie?

Myslím, že dôvody sú štyri:

1. Homosexualita je otázka, ktorá sa týka veľmi intímnej zložky života človeka, jeho sexuality, na ktorú je - samozrejme - každý z nás osobitne citlivý. Keď sa nás niekto alebo niečo dotkne "ako mužov" alebo "ako žien", alebo "ako vzťahu medzi mužom a ženou" alebo "ako vzťahu medzi mužom a mužom, resp. medzi ženou a ženou", sme na to osobitne citliví, možno azda až nekriticky - práve preto, lebo nám na tejto stránke našej osobnosti a našich sexuálnycch vzťahov osobitne záleží. Na druhej strane, "vďaka" sexuálnej revolúcii sa celá oblasť ľudskej sexuality, pod zámienkou odtabuizovania, stala verejnou témou - verejne sa prezentuje, verejne sa riešia dilemy či problémy, ktoré s ňou súvisia. Nie je jednoduché v tejto situácii zachovať svojej vlastnej sexualite a jej prežívaniu ten charakter intimity, dôvernosti a súkromia, ktorý si vo svojej podstate vyžaduje - a to nielen na svoje prejavy, ale aj na uvažovanie a rozhodovanie sa. A to vyvoláva emócie - pozitívne či negatívne, útočné či obranné, ktoré tejto problematike na pokojnom riešení nepridávajú...

2. Homosexualita je istou zásadnou odlišnosťou od prirodzeného heterosexuálneho charakteru ľudskej osoby. A tu sa vynára celý rad emotívnych otázok: je heterosexualita skutočne prirodzenosťou človeka? Ak áno, je jedinou možnou prirodzenou formou ľudskej sexuality? Ak nie, čo to vlastne znamená, že homosexulita je "neprirodzená"? Bez nároku na úplnosť, pokúsim sa naznačiť odpovede, ako sa mi zdá, že vyplývajú z prirodzeného zákona, teda Božieho stvoriteľského plánu. Ak sa pozeráme na ľudskú sexualitu z hľadiska jej funkčnosti (a Boh nič netvorí bez dôvodu, bez cieľa), potom ľudská sexualita (celý ten zložitý bio-psycho-sociálny ba i duchovný systém, ktorý nás charakterizuje "ako mužov" resp. "ako ženy") nás vedie jedného k druhému na to, aby sme sa navzájom obohacovali, dopĺňali, nachádzali šťastie v spoločenstve toho druhého... a aby sme spoločne plodili a vychovávali deti. Z tohto hľadiska je zrejmé, že ak by homosexuálny pár teoreticky mohol naplniť ten prvý cieľ, ten druhý zrejme nemôže, a to nie z funkčného hľadiska, ale v samej podstate takéhoto mono-sexuálneho zväzku. Ak teda uznávame ľudskú sexualitu ako prejav Božieho plánu s človekom, musíme prirodezný charakter priznať jedine heterosexuálnemu partnerstvu. V čom teda spočíva homosexualita ako odchýľka? Na túto otázku ešte stále neexistujú dostatočne presvedčivé a vyčerpávajúce odpovede. Je zrejmé, že existuje homosexualita "sociálna", spôsobená istým vonkajším vplyvom. Tá sa dá relatívne ľahko normalizovať (vyliečiť) prostredníctvom psychoterapie alebo iných špecializovaných metód. Avšak stretávame sa aj s homosexualitou, ktorá sa javí ako vrodená, azda geneticky podmienená. Kým na túto otázku nebudú jasné odpovede, je zrejmé, že u "netrpezlivých" bude generovať emócie, a to jednak u tých, čo ju chcú vnímať ako rovnocenný sexuálny prejav, ako aj u tých, čo ju chcú degradovať na úchylku... Pre nás, kresťanov, ostáva skvelým majákom Ježišov príkaz lásky, ktorý nemá nijaké "ale", iba ak upresnenie, že lásku si zaluhujú najmä trpiaci. A že človek, ktorý v sebe cíti homosexualitu, a zároveň si je vedomý istých spoločenských morálnych a manželských noriem, trpí veľmi, o tom isto nemožno pochybovať.

3. A tu je tretia príčina emócií. Je zrejmé, že nie každý, kto v sebe cíti homosexuálne sklony, je ochotný prijať, že spoločnosť neakceptuje homosexuálne prejavy (úkony), a to jednak tie intímne (homosexuálny pohlavný styk), a jednak tie verejné (uzatvorenie manželstva ako životného partnerstva, rovnocenného s manželstvom heterosexuálnym). Na druhej strane je rovnako pravdou, že v minulosti i dnes existovali tieto prejavy neakceptovania homosexuality v rôznych formách, vrátane skrytej či otvorenej diskriminácie. Ako teda nie každý homosexuál je ochotný prijať svoju situáciu ako kríž a niesť ho s Kristom po celý život..., tak nie každý človek v jeho okolí, či každé spoločenstvo, je ochotné prijať tohto človeka s rovnakou dôstojnosťou, ktorá mu prináleží ako ľudskej osobe. A tak ako isté zrejmé prejavy vylúčenia týchto ľudí z niektorých povolaní môžu prerásť do širších foriem diskriminácie, tak aj niektorí homosexuáli nie sú ochotní akceptovať, že ich situácia je - v súvislosti s niektorými špecifickými povolaniami - predsa len iná... Chce to aj akýsi zdravý rozum, sebareflexiu, nie uťahovanie sa "do kúta", vylúčenie sa zo spoločnosti, ale reálny pohľad na svoju situáciu, aj s jej špecifikami. A kde toto chýba, tam vznikajú emócie.

4. Toto je pravdepodobne štvrtý zdroj problémov, ktorý úzko súvisí s týmto (a podobnými) pochodmi za práva homosexuálov. Ak by šlo o verejné poukázanie na skutočnosť, že aj títo ľudia majú svoju dôstojnosť, ktorá musí byť rešpektovaná rovnako ako u ostatných ľudí, so všetkým, čo z toho vyplýva, nemal by byť nijaký problém s takouto ich manifestáciou za svoje práva, či proti diskriminácii. Avšak stále častejšie a stále viac sa javí, že tieto pochody sú skôr istým narcizmom homosexuálov (prečo sa to volá "pride" = pýcha?), umelým dvíhaním si sebadôvery, povedomia svojej sily, najmä keď - z dôvodov ťažko pochopiteľných (aj keď vysvetliteľných) - sa práve tieto prejavy tešia obzvlášť veľkému záujmu a podpore médií, a to už dlho vopred, ako aj doho po ich uskutočnení. Zdá sa, akoby išlo práve o rozdúchavanie týchto emócií...

Aj tu teda, ako vo všetkom... je asi vhodné prosiť predovšetkým o dar "rozlišovania duchov" - aby sme spolu s potrebou uznania dôstojnosti neprijímali všetky, aj zrejme bizarné a provokačné požiadavky týchto podujatí... a naopak, spolu s odmietaním extrémov nezmietli zo stola aj skutočný problém, ak existuje. A najmä prosme o lásku, lebo trpiaci človek potrebuje práve tú - lásku kreatívnu, zaangažovanú, hľadajúcu pravdu a objímajúcu človeka, veď "...to mne ste urobili" (Mt 25,40)

Predchádzajúci
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Je to ako ping- pong: „kto má pravdu- kto nie, ktorá múdrosť je múdrejšia, ktorá pravda je pravdivejšia, ktorá spravodlivosť je spravodlivejšia, kto to má z akého vzdelanostného uhla“ . Aj materialisti by sa rýchlejšie dohodli. Im by možno stačil jeden logický argument z prírodných vied. (Ako to jednoducho uvádza p. Štefan Kondis: „hmmm, neviem si predstaviť, keby dve samičky sýkorky (alebo opačne) vliezli do cudzieho hniezda a začali vychovávať malé sýkorčiatko - samčeka..., bolo by to od prírody normálne? Pomysleli by sme si, že sa tá príroda úplne zbláznila... aj to zvieratko vie, že pár tvorí samec a samica... a čo ľudia?“).
Ďalší fenomén - uspokojenie svojich potrieb: (Eva Baranovičová: „Ide o to, že v dnešnej kultúre je "normálne" vyžadovať "právo" na uspokojenie svojich "potrieb" (=žiadostí). A týka sa to žiadostí materiálnych (viď narastanie štátnych dlhov a pod.), sexuálnych (vidíme to vo všetkých seriáloch), aj iných... Je potom celkom prirodzené, že sa o svoje "práva" hlásia aj tí, ktorých "potreby" (= žiadostivosti) nie sú tak celkom prirodzené (pre ostatných)“.
Už tu chýbajú len maniaci hromadných vrážd, aj tí sú poznačení diagnózou, tiež nie sú tak celkom prirodzení pre ostatných, aj oni môžu potrebovať ochranu svojich práv a toleranciu?
Verím, že Stanislavovi Koščovi o toto nešlo. Poukázal na niečo, čo giganticky vyčnieva z prirodzených prejavov ľudského jedinca, ovládanie svojej sexuality voči vplyvom vonkajšieho prostredia a nezmyselné nároky tejto úchylky.
Odoslané 13.6.2012 3:29 ako reakcia na Stanislav Košč.
To je práve to: "ak" cieľom manželstva je založenie "prirodzenej" rodiny. Ak je cieľom manželstva zoficiálnenie partnerského zväzku, či založenie rodiny ako takej, diskriminácia nastáva.
Odoslané 13.6.2012 6:45 ako reakcia na Stanislav Košč.
Myslím, že nie je tak ťažké prečítať si, v čom spočíva diskriminácia. ;)
Prečo by neprijatie požiadaviek homosexuálov malo byť "najlepšie riešenie pre väčšinu spoločnosti"? Prečo?
Odoslané 13.6.2012 6:54 ako reakcia na žaneta Krížková.
"Ak je cieľom manželstva zoficiálnenie partnerského zväzku..."
Ale o tom predsa manželstvo nikdy nemalo byť. Či sa mýlim?

Čo to vôbec je "zoficiálnenie partnerského zväzku"? No, v posledných rokoch asi ide mnohým práve o to (teraz mám na mysli (aj) partnerstvá muža a ženy). Tie diskusie či partneri "potrebujú papier", či má zmysel sa brať (keď sa aj tak po rokoch možno rozvedú), chápanie svadby ako splnenie si dievčenského sna, či "uviazanie si" partnera, všelijaké predmanželské zmluvy a pod...
Presne v zmysle môjho predchádzajúceho príspevku - problém nie je v tom, že je niekto "iný", ale v tom, ako chápeme život. A konkrétne zmysel manželstva, partnerského života.

A toto asi práve Stanislav myslí tým, že schválenie rovnakopohlavných partnerstiev by ohrozilo chápanie rodiny (alebo tie zvyšky chápania, čo ešte pretrvávajú).
Zmyslom rodiny nie je "uspokojiť si potrebu partnerstva", ale je to (má to byť) organizmus, ako sme sa kedysi učili "základná jednotka spoločnosti", ktorá plní svoje úlohy. Predovšetkým výchovu potomkov, ale nie len to.
Odoslané 13.6.2012 7:07 ako reakcia na Tomáš Backstuber.
Trocha z iného súdka:

Diskusia sa nám tu rozrastá, košatie... A asi nemá zmysel. Pretože nikdy nepresvedčíme toho druhého, že sa mýli. (ani on nepresvedčí nás, to je záhada ľudskej viery - teraz nemám na mysli náboženstvo, ale vieru v čokoľvek).

Snažím sa pochopiť ľudí. Aj tých, čo vnímajú svet inak ako ja. Vždy sa snažím pochopiť ako to asi vnímajú tí druhí. A napr. téma homosexuálov, a toho, ako prežívajú život, čo je pre nich dôležité, dobré... ma zaujíma už od čias, čo sa o nej aspoň trochu začalo hovoriť. Vždy so záujmom čítam diskusie v ktorých môžem aspoň nakuknúť, pod závoj toho, čo cítia, ako vnímajú svet, život, ich potreby, túžby, možno spôsob ako im pomôcť, alebo ich podporiť...

Ale ešte nikdy som nepočula (nečítala) šťastného homosexuálne orientovaného človeka. A je jedno, akým spôsobom žije, nevidela som, žeby sa zapojil do diskusie niekto, kto je spokojný tak ako je (či už praktizuje homosexuálny vzťah alebo nie). To je to, čo mi chýba najviac.
My sa tu snažíme hľadať Boží plán pre človeka. Ale ten, kto žije Boží plán by mal byť predsa šťastný!

Videla som mnoho šťastných ľudí postihnutých rôznymi chorobami alebo nešťastiami. Videla som mnoho ľudí šťastných napriek prenasledovaniu okolím.
Aj kresťania počas veľkého prenasledovania boli šťastní - mučení ale šťastní, takže nemožno povedať "všetci sme nešťastní, lebo vy nás nechápete."

Chcelo by to svedectvo niekoho takého. (A nemám na mysli ex-gay, niekoho po "zázračnom uzdravení".)
Odoslané 13.6.2012 7:30.
Jozef Fatura
http://jandinga.blog.sme.sk/c/298820/Homosexualne-partnerstva-ako-bic-na-krestan­ov.html

áno toto sa deje
a ak sa budeme len potichu prizerať - máme to tu

čo sa čudujete že vzrastá nenávisť k buzerantom a ich aktivitám

Harman - psychopat???
u nás áno, aj po roku v médiach prezentované - nezistil sa motív jeho činu
no brati češi to vidia trochu inak - roky pretrvávajúca nečinnosť občianskoprávneho oddelenia, obvodných policajtov,

potom sa čudujeme, že občan vo svojej beznádejnej situácii zoberie spravodlivosť do svojich rúk

a čudujeme sa stále, prečo "nás pupúšikov a pupúšičky" nemá nikto rád - pretože keby nás mali radi, ako to všade hovoria s kresťanskou láskou, tak by nám dovolili všetko, ešte by nám aj svoje konečníky ponúkli

omyl vážení,
BOH nás má rád
a práve preto nám dal prikázania, podľa ktorých sa máme riadiť
aby sme mali ŽIVOT a mali ho v hojnosti
Odoslané 13.6.2012 7:46 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Kde ste na tento cieľ prišli? Nie je ani v "cyrilometodskom dedičstve", na ktoré sa odvolávame v našej Ústave, ani v Zákone o rodine. Nie je ani v relevantných náboženstvách, ktoré pôsobia na našom území. Je ... v súčasnej pseudo-kultúre neochoty viazať sa, neochoty akceptovať pravidlá, neochoty niesť zodpovednosť. (Preto som ju nazval pseudo-kultúrou, lebo nič pozitívne nekultivuje...)
A to je problém aj heterosexuálnych partnerstiev... "nízkoprahové" vnímanie manželstva (v tom najhoršom zmysle slova) - asi to skúsim vysvetliť v nejakom ďalšom blogu.
Odoslané 13.6.2012 7:54 ako reakcia na Tomáš Backstuber.
tesim(e) sa na tie dalsie blogy :-)
Odoslané 13.6.2012 8:25 ako reakcia na Stanislav Košč.
To je milé - ďakujem :-)
(Snáď tie diskusie server unesie...)
Odoslané 13.6.2012 8:38 ako reakcia na Daniela Cerovská.
Veľmi pekný príspevok, musím uznať. Len možno treba pripomenúť si, že homosexuáli nerovná sa automaticky kresťania. Bežný človek nemá nič podobné "svedectvám", ktoré by na internete zverejňoval. Má svedectvá, ale tie hovorieva osobne, ľuďom, ktorých pozná a dôveruje. Navyše, tu je diskusia položená do pozície "čo chýba", takže je pochopiteľné, že jedna strana je vnímaná ako vyslovene nešťastná z toho, že niečo chýba, aj keď to nevraví nutne nič o jej celkovom šťastí a spokojnosti v živote.
Odoslané 13.6.2012 9:13 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Vychádzajúc z tohto predpokladu akosi zasa "trpia" tie bezdetné manželstvá, ktoré ako argument nemá nikto rád, že? To poprvé.
Po druhé: je zarážajúce, že hovoríte o pseudo-kultúre neochoty viazať sa a na druhej strane manželstvo, ktoré záväzkom jasne je (aj s povinnosťami), považujete pre určitú skupinu ľudí za mierne povedané nevhodné. Tak čo teda, majú sa viazať, nemajú sa viazať?
Odoslané 13.6.2012 9:20 ako reakcia na Stanislav Košč.
Bezdetnosť manželstva je celkom iný problém ako inštitúcia manželstva...
Manželstvo ako záväzok zaväzuje v jeho podstatných charakteristikách. To, že nie je pre homosexuálov, sa netýka ochoty viazať sa, ale tých podstatných charakteristík.

Hm, na začiatku ste sa viac usilovali o konštruktívnu diskusiu...
Odoslané 13.6.2012 9:46 ako reakcia na Tomáš Backstuber.
Pokiaľ má manželstvo určitú charakteristiku, alebo teda určitý účel, je pochopiteľné, že by ho malo plniť, alebo teda že ak je jasné, že ak ho plniť nebude, nemalo by existovať. K akému účelu teda slúži manželstvo u párov bezdetných, či u párov starých, kde už je jasné, že nová rodina z neho nevznikne? Alebo takéto páry vyhlásime za výnimky pre manželstvo? Narážali ste na to, aký je účel manželstva - tak prečo sa teda nedržať toho dôsledne? Zvlášť, ak účel manželstva je argumentom proti manželstvu pre určitú skupinu ľudí.

Hm, stále mi príde, že argumentujem. Ale dajme tomu: čo považujete za možné, konštruktívne výsledky takejto diskusie?
Odoslané 13.6.2012 15:01 ako reakcia na Stanislav Košč.
Pre mňa je to jasné od začiatku, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého, aby si navzájom pomáhali aby boli jedno telo.Tak to Pán Boh zariadil pri stvorení. Na počiatku mohol Pán Boh stvoriť viacerých a povedať im, vyber si ty koho chceš......
Keď hovoríme o právach, koľkým deťom bolo odopreté to základné právo a to: právo na život?
A to sa tu nejdem rozpisovať o diskriminácii. Viacdetné rodiny, postihnutý, chorý....by vedeli rozprávať.
Odoslané 13.6.2012 17:36.
Samuel Achberger
Tu sa musím zastať... prečo by homosexuál nemohol pracovať v cirkvi? Prečo by homosexuál nemohol žiť v čistote? Takéto automatické odsúdenie považujem za nekresťanské. Môj názor je že ak homosexuál žije v čistote a ako kresťan, kľudne môže pôsobiť hoc aj ako učiteľ náboženstva. Je to predsa človek ako každý iný! Ja konkrétne mám profesora s takýmto "problémom" a je to super človek a skvelý učiteľ! Nikdy nás ničím nepohoršil... A nevidím dôvod aby nemohol taký človek pôsobiť napríklad ako sekretár hoc aj v arcibiskupskom úrade. Ak ten človek bude prosiť za uzdravenie a Boh uzná za vhodné uzdraviť, tak sa tak stane. Nevidíš tomu človeku do srdca, rovnako ako ani ja, tak sa nepohoršuj, nemáš dôvod.
Odoslané 13.6.2012 18:00 ako reakcia na Tibor Osuský.
Asi som nebola v škole, keď sa vysvetľoval význam slova diskriminácia :-)
Prečo, prečo?Trošku ste poprehadzovali moje slová.
Nikto nechce vyčleniť homosexuálov zo spoločnosti - nikto nemá na to právo. Len ten spôsob života a to nemyslím len po sex.stránke. Homosexuáli boli aj budú. Tak nech si nažívajú ako doteraz. Doteraz nepotrebovali žiadne povolenia tak prečo v posledných rokoch áno. Načo reg.partnerstvá? A deti? V tomto ma ako ženu a matku nepresvedčí žiaden argument a myslím, že žiadnu ženu a matku. Dospelý človek, keď už homosexuál, vstúpi do takého zväzku dobrovoľne. Ale čo dieťa? Ako sa malé dieťa môže rozhodnúť, či chce žiť v homosexuálnom prostredí. A čo z neho vychovajú? Snáď nie hetero...Myslím, že to je hranica, (JOB 38,11) aspoň podľa mňa, ktorá by sa nemala prekročiť.Nažívajme si svorne v bratskej láske - majme sa radi a pomáhajme si - veď život je taký krásny, ale krátky.
Odoslané 13.6.2012 19:43 ako reakcia na Tomáš Backstuber.
Ďakujem za úsmev. (Neviem presne, na čo ste ním reagovali, ale to nevadí...)
:-)
Odoslané 13.6.2012 21:01 ako reakcia na žaneta Krížková.
emoticon tak dlhý rozhovor si tu nepamätám a ten môj smejko je za trpezlivosť
Odoslané 13.6.2012 21:53 ako reakcia na Stanislav Košč.
...prosím...(za príspevok 9:38)
Odoslané 13.6.2012 22:13 ako reakcia na Stanislav Košč.
Ukazujem 61 - 80 z 102 výsledkov.
z 6