Je pozoruhodné, ako často býva v slovenských vianočných koledách pravá sviatočná nálada oslavy príchodu Spasiteľa na svet vykreslená práve pojmami radosť a veselosť. Prečo "radosť", to asi nie je ťažké si predstaviť, ale "veselosť"?...

Veselosť sa nám v bežnom používaní spája skôr s dožinkami, vinobraním a pod. než s kostolom a náboženskými sviatkami - je to akási bujará nálada, mierne azda i pod vplyvom alkoholu... Ešte tak u detí by sme ju akceptovali - teda pokiaľ sa z tej veselosti (=smiechu a rozjarenosti) moc nebláznia, nie sú prehnane hlučné, roztatárené, alebo pokiaľ nehrozí, že si svojou veselosťou (=nepozornosťou) ublížia.

Isteže, koledy nie sú Sväté Písmo, ale predsa mi akosi vŕta v hlave, či ich ľudovým autorom nešlo o čosi iné, o čosi viac.

Radosť je onen vnútorný pocit blaha, ktorý spôsobuje vedomie niečoho dobrého. V tomto prípade je to vedomie obdarovania, ktorým nám je Božie dieťa - historicky v túto noc, pred dvetisíc rokmi, a aktuálne každodenne pri eucharistickom prijímaní Božieho Tela, alebo pri skutkoch pravej lásky k blížnemu, kde sa stretávame s ním (a obdarúva viac on nás než my jeho).

A veselosť?

Myslím, že by sme ju (ten pojem) mali očistiť od onoho "bláznenia sa" (detského či dospelého) a vidieť v nej predovšetkým vonkajší prejav vnútornej radosti, ktorého viditeľným znakom je smiech.

(Ktosi mi raz povedal, že 80% charakteru človeka vie odhadnúť podaľ toho, keď ho vidí smiať sa. A aj ja môžem potvrdiť, že čosi na tom je - spôsob smiechu prezrádza o nás viac než možno tušíme.)

Domnievam sa teda, že naša ľudová tradícia nás v týchto vianočných koledách vyzýva, aby sme sviatočnú náladu neprežívali len vo vnútri svojho srdca, ale i navonok. Nech je radosť stretnúť nás a nech každý v našom okolí uvidí, zažije a presvedčivo spozná veľkosť a dôvod našej radosti.

Je zrejmé, že to nie je maska, divadielko, ktoré máme zahrať. Ani to nie je ignorovanie našich starostí, trápení či bolestí. Je to skôr ohlasovanie radostnej zvesti o tom, že Božie narodenie je viac než toto všetko a že táto naša viera je skutočná a aj viditeľná na našej tvári.

O čo viac sa táto konzumistická kultúra, čo nás obklopuje, usiluje utápať vo veselosti, ktorá je buď chvíľková, alebo "kyslá" (alebo - najčastejšie - oboje), o to viac sme azda i povolaní evanjelizovať svojou veselosťou. A Vianoce sú na to skvelý dôvod: Boh sa stal človekom - "On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies". To je radosť! Nemali by sme ju dusiť v hĺbke svojich sŕdc.

Rozdávajme a prenášajme si ju radšej navzájom, jeden na druhého.

... a veselo spievajme - Ježiškovi malému, v jasliach uloženému...

Takže práve radosť a veselosť zo srdca prajem všetkým cteným členom a administrátorom Mojej komunity, na tieto Vianoce 2013. A po nich tiež :-)