Kedysi som napísal takú zbierku krátkych adventných zamyslení na každý deň. Ponúkol som ju prípadným záujemcom aj tu, v mojom blogu "Adventné zamyslenia". Ale pár priateľov navrhlo radšej ich tu uverejňovať takto, po jednom. Tak to skúsim - snáď mi do toho nič nepríde. Ak áno, alebo keby to niekomu viac vyhovovalo mať to kdesi stiahnuté celé, nájde to na spomínanom blogu.

Streda prvého týždňa

Druhá charakteristika, ktorú Ján Pavol II. použil na vysvetlenie
slova „bdieť“, je láska k blížnym.
Bdiem, teda viem o tebe, bdiem s Tebou a bdiem nad tebou.
Mať na mysli tento aspekt bdenia ako očakávania Pána je
veľmi dôležité na to, aby sme sa vyhli pokušeniu, že by Pán od
nás chcel sedieť nečinne so založenými rukami a čakať, kým
príde. Zdá sa, že platí skôr opak: Kto si sadne, zaspí. Podobenstvo
o talentoch (Mt 25,14-30) je v tejto veci dostatočne výrečné.
Čo sú to tie „talenty“ v našom živote? Iste sa tým nemyslí len
umelecké, jazykové či iné nadanie, ako tento výraz používame
v slovenčine. V reči Nového zákona znamená všetky dary Božej
lásky, ktoré v živote dostávame. Lásku, ktorú sme dostali, nesmieme
„zakopať“, uzavrieť ju v svojom vnútri, čiže len ju prijímať
a napĺňať ňou seba samého. Naopak, máme ju „dať peňazomencom“,
rozmnožiť ju tým, že ju dáme do obehu, že ju budeme okolo
seba rozdávať. Len tak bude možné, keď príde Pán, odovzdať mu
ju „aj s úrokmu“ – čiže zúročenú o to, čo láska vo svojom obehu
nabrala na seba...
Ako na to? Práve toto nám ukazuje Svätý Otec v druhej charakteristike
slova „bdieť“ – bdieť s... Bdelosť je teda vlastne pozornosťou
voči iným – vidieť svojho blížneho (neprejsť okolo neho nevšímavo),
zaujímať sa, čím žije, čo ho rozveseľuje aj trápi, skrátka,
byť citlivý voči potrebám svojich bratov a sestier.
Ďalej to znamená doslova byť pri nich, mať pre nich čas
(nedajme sa oklamať pocitom, že nás nepotrebujú), a hlavne dať
im pocítiť svoju lásku. Nie je to ľahké! Často treba preklenúť bariéry
vybudované rokmi nevšímavosti a nezáujmu, teda svojej či ich
nevšímavosti a nezáujmu, plynúcej z onej „ospalosti“. Teraz však
chceme bdieť a podľa toho i konať!
A ešte to znamená bdieť nad nimi, teda chrániť ich pred
zlým(do tej miery, ako je nám to umožnené). Voči niektorým svojim
blížnym to máme dokonca ako prvoradú povinnosť (napr. voči
svojim deťom), ale týka sa nás to aj v širšom meradle – v manžlekstve,
v rodine, v susedských vzťahoch, v škole či v zamestnaní.
V každodennom živote toto bdenie nad našimi blížnymi znamená
najmä modlitbu za nich, ale neraz sa ponúkajú (a teda i žiadajú)
aj celkom konkrétne skutky: povedať vhodné slovo vo vhodnom
momente, alebo naopak, nechať si pre seba nevhodné slovo v nevhodnom
momente, urobiť niečo celkom „rukolapné“ na ochranu
blížnych pred zlým, alebo neurobiť niečo, čo by na nich mohlo
toto zlo priviesť. A sem patrí – nezabudnime ani na to – aj činnosť
v prospech dobra spoločnosti, či už sprostredkovaná (voľby, šírenie
verejnej mienky a pod.), alebo bezprostredná (konkrétna osobná
angažovanosť). Aj toto všetko je prejavom bdelého očakávania
Pána a prípravy ciest na jeho príchod.

Zamerajme dnes svoje myšlienky na to, ako by sme sa mohli
obnoviť počas tohto adventu práve v onom bdení s... a bdení
nad..., a to vo svojich celkom konkrétnych vzťahoch. Je to naozaj
súčasť našej prípravy na Pánov príchod.