« Späť

Buď závislý!

Buď závislý!

Dnes, ako i v minulosti, mnoho ľudí túži byť nezávislými. Napríklad nezávislí v rozhodovaní, nezávislí v konaní, nezávislí v určovaní toho, čo je pre nich dobré. Túžba po nezávislosti, niekto to aj nazýva „sloboda“, je zakorenená hlboko v človeku. Učenie New Age ti napríklad povie, že každý má svoju pravdu a objektívna pravda (norma) neexistuje; ide o to, dosiahnuť maximálnu slobodu a nakoniec to smeruje k tomu, že každý je boh alebo bohom pre seba – to je zbožštenie človeka.

Vyučovanie

Dnes, ako i v minulosti, mnoho ľudí túži byť nezávislými. Napríklad nezávislí v rozhodovaní, nezávislí v konaní, nezávislí v určovaní toho, čo je pre nich dobré. Túžba po nezávislosti, niekto to aj nazýva „sloboda“, je zakorenená hlboko v človeku. Učenie New Age ti napríklad povie, že každý má svoju pravdu a objektívna pravda (norma) neexistuje; ide o to, dosiahnuť maximálnu slobodu a nakoniec to smeruje k tomu, že každý je boh alebo bohom pre seba – to je zbožštenie človeka.

Túžba po nezávislosti je vec, ktorá tu bola už na začiatku a sa neustále opakuje. Začal to človek Adam. Satan ho zviedol na prísľub „Budete ako Boh“. Totiž on už predtým skúsil byť nezávislý „ako Boh“, ale sa nikdy Bohom nestal. Dobre im hovoril „Budete (len) ako Boh“. Mnohí sa doteraz pokúšajú byť Bohmi, ale sú len „ako Boh“ – teda jeho úbohými karikatúrami. Stvorenie nikdy nemôže byť Stvoriteľ. Pokúšajú sa byť Bohmi, lebo chcú byť nezávislí.

Prarodičia poznali len dobro, ale keď spoznajú aj zlo – to bol prísľub Hada –, budú mať slobodu robiť svoje vlastné rozhodnutia. Presvedčil ich, že keď sú závislí (od Boha), to znamená, že nie sú slobodní. Nevedeli, že človek môže byť zároveň závislý i slobodný. Záleží od koho si závislý. Táto pomýlená túžba po nezávislosti potom padla na celé ľudstvo – na mňa i na teba.

Na to, aby bol človek nezávislý na Bohu, využíva rôzne veci. Nikde nevyvinul také úsilie, ako v tomto smere.

(1) Poznanie. Na začiatku Adam nemal poznanie zla. Poznal len dobro. Na to aby bol človek „slobodný“ a „nezávislý“ potrebuje poznať aj zlo. V strede raja boli dva stromy. Keď sa prarodičia odvrátili od stromu života a zvolili si strom poznania – ako hovorí Derek Prince –, to bol okamih pádu: začína sa pre človeka éra zdanlivej nezávislosti. Odvtedy sa človek poznaním snaží potvrdiť ilúziu nezávislosti. V 18. a 19. storočí si ľudia mysleli, že vedia tak veľa, že Boha nepotrebujú. Avšak teraz znovu prichádzame k tomu, že čím viac vieme, tým viac vieme, koľko toho ešte nevieme. Veda prichádza na svoje limity a za nimi je už len Inteligentný plánovač. Ako je to však možné, že veda nikdy nebola na väčšom vrchole, ako je teraz, a predsa nevie vyriešiť základné problémy ľudstva: vojny, krutosť, nespravodlivosti, chudobu a choroby? Pretože poznanie sa používa oddelene od Boha – na hľadanie cesty nezávislosti človeka. Záver: Poznanie nezabezpečí človeku nezávislosť.

(2) Peniaze, majetok, moc – postavenie. Aj cez tieto veci chce človek dosiahnuť nezávislosť od Boha. Aká je táto snaha úbohá, vyplýva z Ježišovho podobenstva zachyteného v Lukášovi 12:16-20. Je o bohatom statkárovi, ktorý už nemal kam uložiť svoju úrodu, rozhodol sa teda vybudovať si ešte väčšie sýpky. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Boh tých, ktorí sa snažia zabezpečiť si nezávislosť pomocou majetku, nazýva bláznami.

(3) Náboženstvo a iné skryté formy. Človek si vytvoril rôzne formy, rituály, pravidlá a postupy, aby svojmu Bohu určil, aký má byť a ako sa má zachovať v konkrétnych situáciách – a tak sa často on sám stáva sebe pánom. Platí to o mnohých v judaizme, islame, budhizme, hinduizme a dokonca i v kresťanstve máme takých. Hrajúc sa na uctievanie Boha, uctievajú seba – plnia svoje plány, zameriavajú sa na to, čo je pre nich dobré. Mnohí sa tak uspokoja s rituálmi: ružencami, pobožnosťami, omšou a tým si myslia, že si zabezpečia nebo. Takým ľuďom sa najťažšie prijíma, že spása je nezaslúžený dar, ktorý buď prijmem – a zmením svoj život podľa evanjelia, alebo nie; ale nijako si ju nemôžem zaslúžiť.

Túžba po nezávislosti na Bohu je výrazným znakom tých, ktorí patria do Satanovho kráľovstva. Kto tam patrí? Vzbúrení anjeli – démoni a padlí jednotlivci, ktorí tvoria svet, o ktorom hovoril Ježiš, keď sa vyjadril o svojich učeníkoch, že nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. (Jn 17:16) Tento svet sa skladá z ľudí, ktorí sa nikdy nepoddali autorite Bohom ustanoveného Kráľa – Ježiša Krista. Keď boli konfrontovaní s Božou požiadavkou bezvýhradnej podriadenosti Ježišovi Kristovi, zvíťazil v nich ten starý, „nezávislý“ človek. A zostali svojimi pánmi, namiesto toho, aby prijali za Pána Zmŕtvychvstalého, svojho Záchrancu. Lebo kto sa poddá Ježišovi, kto je s Ježišom, ten už nie je nezávislý, viac si sám neurčuje, čo je pre neho dobré a čo zlé, čo bude robiť a čo nebude, ale už mu to určuje Ježiš. Samozrejme v láske. A predsa je takýto človek slobodný. Ako to môže byť? Tak, že sa slobodne podriaďuje Bohu, ktorý robí slobodným. On je totiž Sloboda.

Boh je Stvoriteľ a všetko ostané je stvorenie. Človek a anjeli vždy budú závislí od Stvoriteľa – ako darcu života, nech by ich pomýlená túžba po nezávislosti hnala kamkoľvek od Boha. Všetky ostatné stvorenia fungujú v jasnej závislosti od svojho Stvoriteľa a jeho plánu a nebadať u nich nijaké tendencie po nezávislosti. Celá príroda chváli Boha, svojho Stvoriteľa. Ľudstvo sa tak odcudzuje nielen Bohu, ale aj ostatnému stvorenstvu – prírode; pozri ekologické katastrofy – ľudstvo nevie žiť v súlade s prírodou.

Cesta späť – k závislosti. To, že človek krstom a odovzdaním sa Ježišovi už nie je nezávislý, to si musí uvedomiť a podriadiť sa tomu každý kresťan. Ja už nie som nezávislý. Slobodne som sa dal Ježišovi pod vládu a preto sa musím pýtať Ježiša, čo mám robiť – nie seba, čo je (myslím si) pre mňa lepšie. Cesta naspäť je v tom, že prijmeme, že Ježiš zomrel za všetky naše viny a preto nás Boh môže prijať bez zľavovania zo svojej vlastnej spravodlivosti. Náš starý, vzdorovitý, nezávislý, na seba zameraný človek bol ukrižovaný s Ježišom.

Podmienka Ježišovho učeníctva je opustiť všetko. Rozlúčiť sa s tým. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. (Lk 14:33) Treba nám rozlúčiť sa so všetkým, na čom sme závislí: s rodinou, priateľmi, peniazmi, kariérou, svetskou slávou a cťou. Aby mi na ničom z toho nezáviselo viac, ako na Bohu a vzťahu s ním. Ak si sa toho všetkého skutočne zriekol, Boh ti vráti to, čo zodpovedá plánu, ktorý má s tvojím životom. Ale ty už nebudeš vlastník (ono to si nebol ani dovtedy), ale len správca. Keď lipneme na nejakých osobách alebo veciach, kŕčovito sa ich držíme, sme od nich závislí a sme teda v otroctve a neslobode, – Boh môže z lásky na nás dopustiť nejakú zdanlivú katastrofu, aby nás priviedol na miesto, kde plne uznáme svoju závislosť na ňom. Spomeň si len na cestu Pavla z Jeruzalema do Ríma, čo ho všetko postretlo: bol väzňom, postihla ho búrka na mori, stroskotanie, ba dokonca uštipnutie jedovatým hadom. A potom sa objavuje v Ríme, na mieste, kde ho chcel mať Boh. Na mieste, kde bude plne závislý na Bohu.

Jakub. Jakubov príbeh zahŕňa v sebe všetko, o čom sme doteraz hovorili. A to, ako ťažko sa umiera starému človekovi, tomu, ktorý koná podľa svojej ľubovôle. Musel podstúpiť doslova telesný boj, aby sa vzdal svojej nezávislosti. Vieme, aký bol v mladosti. Využil napríklad telesnú slabosť svojho brata – kúpil práva prvorodenstva za misku polievky; ďalej podviedol, oklamal svojho takmer slepého otca, aby získal jeho požehnanie. Toto jeho správanie mu však neprinieslo nič dobré: strach pred bratom, útek, schovávanie sa u strýka Lábana. A aj tam použil svoje chytráctvo a tak získal väčšinu Lábanovho bohatstva. Tam sa mu prihovoril Boh: Je čas. Je čas vrátiť sa do zeme jeho dedičstva. Na ceste domov sa mu prihodilo pri brode Jabok niečo, čo spôsobilo úplný obrat v jeho živote.

Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenástich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie. Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory. Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bedrového kĺbu, takže Jakubovi sa bedrový kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil. Potom onen povedal: „Pusť ma, lebo vychodí zora!“ On však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ Onen mu povedal: „Ako sa voláš?“ On mu odpovedal: „Jakub.“ Vtedy onen povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.“ Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“ Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bedrového kĺbu, ktoré spojujú bedrový kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedrovom kĺbe. (Gn 23-33)

Všimnime si aj detaily. S Jakubom zápasil nejaký tajomný muž, o ktorom Jakub potom povedal: videl som Boha z tváre do tváre. Či už zápasil priamo s Bohom, alebo s poslom od Boha (anjelom, ako o tom hovorí prorok Ozeáš 12:4), nič to nemení na skutočnosti, že zápasil vlastne s Bohom, ešte lepšie: Boh zápasil s ním, ako je to v 25. verši. Nepíše sa tam, že Jakub zápasil s Bohom, ale Boh s ním. Boh bol iniciátorom. Môžeme trochu zjednodušujúco povedať, že Jakub tu zápasil o svoju nezávislosť. Tajomný muž mu zranil bedrový kĺb, šľachu, alebo niektorí prekladajú stehenný sval. V každom prípade nohu. To, o čo sa opieral. Nemohol dobre stáť a musel sa pevne držať toho muža. Zavesil sa na muža v bezmocnej závislosti. Tak je to často aj u teba: musí ti Boh siahnuť na tvoje istoty v živote, na to, o čo sa pyšne opieraš, aby si sa zavesil v závislosti naňho? Musí ti siahnuť na to „najsilnejšie“, čo máš, aby si uznal svoju úplnú a bezpodmienečnú závislosť na ňom?

Teraz sa na to pozrime ešte bližšie. Muž, alebo anjel hovorí: Zvíťazil si a požehnal ho. Jakub má zničený kĺb, vešia sa na muža a Boh hovorí: zvíťazil si?! Áno, lebo keď prehráš boj (o svoju nezávislosť) s Bohom, tak si vlastne zvíťazil! Keď sa vzdáš svojej nezávislosti, svet ti povie, že si prehral, ale Boh ti povie: Vyhral si! Je to totiž boj o tvoju dušu! Vyhral si zápas o nebo, o spásu, o Boha – Boh ťa naplní a ty ho budeš chváliť o celú večnosť, že si s ním prehral!

Pozri ešte raz na Jakuba. Zostal sám, bojoval sám. V noci. Je aj pre teba tvoj život nocou? Je preto nocou, lebo bojuješ s Bohom o svoju nezávislosť. Jakub sa dostal do zasľúbenej zeme až potom, čo vyhral boj s Bohom svojím prehratím. Ale bojoval do východu zory. Potom prišlo ráno. Dostal sa z noci do svetla. Keď chceš bojovať, tak bojuj, Boh ťa vyzýva na boj. Ale čím skôr sa vzdáš svojej nezávislosti, tým pre teba lepšie. Jakub bol sám. Tak aj ty: sám musíš zápasiť s Bohom. Pýtaj sa ho, prečo to utrpenie. On ti odpovie. Z lásky. Lebo bojujem o teba. O tvoju dušu. Chcem ju zachrániť. Na to sa mi však musí oddať a v závislosti sa zavesiť na mňa.

Zápasíš vo vlastnej sile a duchovné dedičstvo, čo Boh pre teba má, ti uniká? Vzdaj sa bezvýhradne Pánovi, drž sa ho tak urputne ako Jakub. Vtedy sa bude zdať, že si slabý a si prehral – ale v skutočnosti to je tvoje víťazstvo! Jakub dostal meno Izrael, to znamená Ten, čo bojuje s Bohom. Dobre, aj ty si zmeň svoje meno z Jakuba (Úskočný) na Izrael, ale nech to s tebou skončí ako s Jakubom! Predtým mal prísľuby, ale nežil ich, nezažíval ich, ale ako prehral s Bohom, potom ich aj mohol užívať. Potom to bude platiť aj naopak a to, že za teba bude bojovať Boh (tento preklad je tak isto ukrytý v mene Izrael).

Vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Po tom boji sa ti môže stať, že budeš ako Jakub krívať. To znamená, niečo stratíš: zdravie, peniaze, moc, postavenie... Zostaneš zranený, aby ti to pripomínalo tvoju úbohú snahu (boj) o nezávislosť a tvoju prehru, ktorú však Boh nazval tvojou výhrou. Lebo si oveľa, oveľa viac získal, ako si stratil. Získal si tri krát Svätého, dokonale Svätého a stratil si svojho starého, sebeckého človeka. Pamätaj, môže sa ti stať, že budeš krívať!

Modlitba. Pane, chvála ti za to, že sa stále o mňa zaujímaš. Že ti nie je ľahostajný môj osud. Že bojuješ o moju dušu. Vzdávam sa svojej nezávislosti, odovzdávam ti svoj život pod tvoju vládu. Vezmi si, čo chceš, na všetko máš nárok, lebo aj tak všetko je iba darom z tvojich rúk. Odpusti mi moju snahu o samo-riadenie svojho života; časy, keď som si ja sám snažil určovať, čo mám robiť, čo je pre mňa dobré a nezaujímal som sa o tvoju vôľu. Podriaďujem sa ti úplne vo všetkých oblastiach svojho života a prosím ťa, aby si ma viedol. Amen.

Štefan Patrik Kováč, ThLic, vedúci Spoločenstva Živá voda, Piešťany

Z D I E Ľ A J T E

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Stanislav, bratku, keď ti svedomie nehovorí, že sa máš ospravedlniť, darmo ti ja budem hovoriť za čo.
Tvoje argumenty a dôvodenie ma však vôbec nepresvedčili, vybral si si jeden význam slova "závislosť" a toho sa držíš ako kliešť, iné argumenty neprijímaš.
Ale Boh ťa volá a s tebou každého, ktorý je možno závislý na sebe alebo na niečom inom, aby si sa stal závislým LEN na Ježišovi Kristovi, a aby si svoju slobodu rozhodovať, čo je pre teba dobré a čo zlé, OBETOVAL Tomu, čo za teba dal všetko. Pokoj vám.
Odoslané 3.12.2013 23:40 ako reakcia na Stanislav Košč.
Stanislav... ja netvrdím, že som Vás nepochopil... ja som Vás pochopil, ale nebudem sa tak báť slovného spojenia "závislosť na Bohu"... nebudem sa báť tak ako sa ho bojíte Vy. Chápete ma? Sú to dve odlišné veci ...pochopiť... a ...báť sa..."
Pokoj Vám a odvahu emoticon
Odoslané 27.11.2013 8:36 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Nejde o to, že ste nepochopili mňa, ale že ste nepochopili tie argumenty.
Držím vám palce, Otcovia, aby ste si "nevylámali zuby" a nenarobili neriešiteľné problémy (napr.) pri spovedaní tých, ktorých evanjelizujete.
Ja sa budem skôr usilovať uvedomovať si svoju zodpovednosť, ktorú mi Boh spolu so slobodu dal...
Odoslané 27.11.2013 10:11 ako reakcia na Marek Badida.
Ak dovolíte, prispejem i ja "svojou troškou do mlyna" emoticon
Po radu som prišla k slovníku slovníkov, na Wikipédii, kde sa píše, že závislosť je stav, kedy je niekto podmienený nejakou okolnosťou, alebo situáciou, ktorú potrebuje, alebo si myslí, že ju potrebuje, ku svojej existencii. Živé organizmy sú závislé na dostatku kvalitnej potravy, vody, vzduchu...Závislosť na osobe, sa rozumie obvykle závislosť na jej starostlivosti, láske, alebo prítomnosti. Napr. za normálnych okolností je malé dieťa závislé na svojich rodičoch....
Ja sa priznávam, že som závislá na Bohu a vôbec si nemyslím, že je to patológia...Ak žijem v ťažkom hriechu, ktorý ma oddeľuje od prijatia Najsv. Eucharistie, nemám pokoj v duši, kým sa nezmierim s Bohom vo sviatosti zmierenia. Môj život je iba vtedy plnohodnotný, keď som v milosti posväcujúcej...Môj život bez Boha nemá zmysel.
Odoslané 27.11.2013 22:12.
Ja sa divím, že to bližšie nevysvetlil sám autor blogu. Nechcem prilievať benzín do ohňa, na to si vás všetkých, čo ste tu písali, príliš vážim. Ale bol tu jeden pojem vo viacerých rovinách.
Napríklad od nás zasvätených sa žiada vedomie závislosti. Samozrejme nie na sestre predstavenej, či mi dovolí kúpiť si alebo nie nové ponožky, ale na Bohu. Chudoba nie je bieda, nemať. Máme všetko, čo potrebujeme k svojmu životu a povolaniu ale žijeme s tým, že je nám to zverené do správcovstva, s vedomím, že Boh nám môže niečo pridať a niečo odňať. To je náš pojem o závislosti. Zasa trochu iný, však?
Prijmite moje riadky s takou láskou, ako Vám ich píšem, všetci. Ďakujem.
Odoslané 27.11.2013 22:48.
Pokoj vám, moji milí, Marek, Zita, Evička, Mária-Irma, Stanislav i ostatní, čo vás zaujíma otázka závislosti na Bohu. Lebo určite nie je zanedbateľná, ba v Pravde veľmi dôležitá. Ďakujem Evičke za myšlienku - prirovnanie závislosti, ako je dieťa závislé na rodičoch. Áno. Správne. Vidíš tam, Stanislav, nejakú patológiu? Ja nie. Ďakujem aj tebe, lebo si rozprúdil diskusiu a môžeme si veci vysvetliť v Pravde.

Stanislav, ja stretávam kopu duší, čo stavajú na sebe a svojej múdrosti, namiesto toho, aby už konečne prijali Krista BEZ PODMIENOK a jeho múdrosť; oni sa nechcú vzdať seba. Nechcú sa podriadiť Bohu a stavajú si na svojej nezávislosti, skrývajúc sa za slobodu. Ten, kto sa však podriadi Bohu, podriadi mu aj svoju slobodu, stane sa na Bohu závislým a už nemá svoju múdrosť, ale má Múdreho, má Múdrosť samu.
Mojím poslaním je zachraňovať duše pre Boha a tých, čo už sú na Ceste, pozývať k DUCHOVNÉMU RASTU.
Ja nemám prečo pochybovať, Stanislav, i vy, ktorý súhlasíte s názormi nášho brata, že ste na Ceste spásy a budete spasení. Mne ide o viac. BOHU IDE O VIAC. Viete o tom, že spravodlivosť Boha si vyžaduje, aby aj odmena v nebi bola ODSTUPŇOVANÁ? Teda nie je jedno, či sa tam duša "ledva" dostane, alebo bude závislá na Bohu a bude dychtiť po spojení s Bohom ako "dychtí jeleň za vodou", ako napr Mária, vždy Panna, apoštol Ján a po nich toľkí a toľkí (napr Bretta-Mollová).
Človek je tvor sebecký a Ježiš nás pozýva, aby sme sa ZRIEKLI SEBA PRE JEŽIŠA: 37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. 39 Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Mt 10

Opakujem: Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Nechce Boh, aby sme mu obetovali aj svoju slobodu? Bola Mária, vždy Panna, nezávislá? To sú VEĽMI dôležité otázky pre teba, Stanislav a pre nás všetkých. Neobetovala Panna Bohu svoju slobodu? Nebola NEVESTOU DUCHA BOŽIEHO? Nemá byť aj naša duša "v manželstve s Duchom"? Nevyžaduje si ALE Boh od duše, ktorá SKUTOČNE chce do tohoto zväzku vstúpiť, aby SA VZDALA SVOJEJ SLOBODY, resp ABY JU OBETOVALA BOHU? Tak ako SVOJEJ vôle?
Vidíme to na kontraste: Alebo si duša/človek, čo vstupuje do manželstva stále zachováva svoju slobodu a nezávislosť? - Nie. A o to ide aj v duchovnom zmysle. Človek bol stvorený slobodný, ale preto, ABY SA SLOBODNE rozhodol pre Boha a OBETOVAL mu svoju slobodu. VŠETKO mu obetoval. Celého seba mu obetoval. Svoju vôľu mu obetoval. Svoju slobodu a nezávislosť mu obetoval.
Stanislav a tí, čo s ním súhlasíte, prečítali ste si PORIADNE (s modlitbou o Ducha) to vyučovanie hore? Skúste ešte raz a premeditujte si aj toto:

Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Gal 2
Pokoj vám a žehnám vám duchovný rast, moji milí.
Odoslané 28.11.2013 6:59 ako reakcia na Stanislav Košč.
Osobne sa prikláňam k Vášmu názoru na sémantiku slova "závislosť", pán Košč. Svojou náturou taktiež nemám rada exponované titulky, ktoré nie sú kontextovo adekvátne, len aby pritiahli čitateľskú pozornosť. Veľa ľudí však hru so slovíčkami obľubuje, čo už emoticon
Odoslané 28.11.2013 15:35 ako reakcia na Stanislav Košč.
Stanislav, nikto, kto sme tu prispievali, ti nehovoril, aby si bol na Bohu závislý ako na droge, stal sa bezdomovcom a pasívne sedel pred chrámom a čakal, kto ti čo hodí do klobúka. Práve že, ak obetuješ svoju slobodu Bohu, dostaneš aktivitu Boha. Budeš aktívny, lebo budeš mať Ducha Božieho v plnosti. Nič mu nebude v tebe brániť, budeš nástrojom Ducha. Ako bola Panna.
A ešte: slobody sa nemôžeš zbaviť...atď, ale ju MôŽEŠ OBETOVAŤ BOHU: a vôbec to nie je obrazne povedané, je to tá najväčšia duchovná skutočnosť, aká môže byť. Preto tu máme aj toľko katolíkov, čo nie sú kresťania. S nálepkou.
Hovorili sme o vzdaní sa svojej slobody ROZHODOVAŤ, ČO JE PRE MŇA DOBRÉ A ČO ZLÉ. Nie ty si rozhoduješ, čo je pre teba dobré a čo zlé, ale Boh rozhoduje. Tak isto nie ty budeš si rozhodovať, čo budeš robiť, ale Boh bude rozhodovať, čo budeš robiť. Keď si o týchto veciach chce rozhodovať človek, je to starý, nezávislý človek. Závisieť na Otcovi/Bohu, ako dieťa závisí na rodičoch a dobré dieťa, múdre dieťa (napr Ježiš-dieťa), u nás maličké deti (keď im ešte nenarastie pýcha), pokladajú za dobré to, čo ich rodičia. To chceš prirovnať drogovej závislosti?!
Keď svoju slobodu nechceš obetovať Bohu, tak si ju nechaj, Boh ťa do ničoho nenúti. Aj ja to rešpektujem.
Ale ostatným, aj Mirke, dávam túto otázku:
Keď sa Panna "vydávala" za Ducha Svätého, ponechala si svoju slobodu? Zostala nezávislá? O to ide v tomto kázaní. Bola ona vôbec niekedy nezávislá na Bohu?
Pokoj vám.
Odoslané 3.12.2013 23:48.
Som rád, že neprirovnávaš Boha droge, lebo ja som to tu našiel.
Verím v Boha Otca, ktorý nás vedie za ruky, kým sme (duchovne) malí a chýba nám "stabilita". Ale ako každý rozumný rodič, nechce nás stále viesť za ruku. Navyše, povieš mi, prosím, AKO "Boh bude rozhodovať, čo budem robiť"?
Odoslané 29.11.2013 9:15 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Našiel si, čo si chcel nájsť.
Priateľu, Boh nás nechce "viesť za ruku", ALE CHCE NÁS VIESŤ. To sú dve rôzne veci. Dobre si ich premedituj. Ak sa nechceš NECHAŤ DAŤ viesť Bohom... škodíš si sám.
Odpoviem ti aj na poslednú otázku, ale najprv skús ty odpovedať na moju, ktorá bola položená skôr. Nie je to obyčajná otázka a dobre si premysli odpoveď - skrýva sa v nej PODSTATA ZÁVISLOSTI NA BOHU:
Keď sa Panna "vydávala" za Ducha Sv, ponechala si svoju slobodu? Zostala nezávislá? Bola nezávislá?
Odoslané 29.11.2013 19:42 ako reakcia na Stanislav Košč.
Nevedel som, že tá otázka patrí mne, písal si, že ostatným emoticon
Takže odpoveď je jednoduchá.
Panna Mária sa nevydala za Ducha Svätého, ale za sv. Jozefa. Jasné - podstata je inde.
Aj v manželstve, z ktorého si berieš príklad, nestrácame slobodu, ale ju dávame - nie jednorázovo: rob si so mnou, manžel/manželka, čo chceš, ale každodenne, v našich rozhodnutiach, ktoré by mali realizovať náš manželský vzťah, teda spojenie našich životov.
Podobne je to aj v odovzdanosti Duchu Svätému. Ono sa realizuje v NAŠICH každodenných rozhodnutiach konať podľa Božích prikázaní a pod.
A teraz ideš Ty.
Odoslané 29.11.2013 21:12 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Výrokom "Panna Mária sa nevydala za Ducha Sv.", si povedal riadnu teologickú "múdrosť". Ako s tebou diskutovať, keď nemáš ani základné duchovné poznanie?
Nie je ona NEVESTA DUCHA SVäTÉHO? Čo to znamená? Ona dala svoju vôľu a slobodu, vzdala sa jej, obetovala ju TOMU, za ktorého sa "vydala". Bohu. Už nemala svoju vôľu a slobodu, ale jej "manžel", Boh, rozhodoval a rozhoduje VO VŠETKOM, čo ona má robiť a čo nie. Napr počas posledných troch rokoch evanjelizácie Syna, by ho ako matka chcela mať pri sebe ako predchádzajúcich 30r (bolo im spolu príjemne v Nazarete - žili v Láske), ale už nemala svoju vôľu a slobodu, ale prijala rozhodnutie Boha, svojho Ženícha duše - takže nerozhodovala ona, ale Boh. A TO ROBILA VO VŠETKOM. Bola závislá na Bohu, Ženíchovi svojej duše. Už nemala svoju vôľu a slobodu, ale obetovala ju Ženíchovi. A tak sa už nepýtala seba, čo má robiť, ale Ženícha. Toto sa však ťažko počúva starému, nezávislému človeku, čo tu aj presvitá z niektorých príspevkov. Takže tu JASNE píšem: PANNA SI NEPONECHALA SVOJU SLOBODU A NEZOSTALA NEZÁVISLÁ. BOLA VO VŠETKOM ZÁVISLÁ NA ŽENÍCHOVI SVOJEJ DUŠE, BOHU. Ale to je pravda a ja slúžim Pravde.
Samozrejme, toto je duchovná výška, ktorá sa dnešnému človeku zdá nedosiahnuteľná. Nie je to však tak. Človek ju môže dosiahnuť, KEBY CHCEL. Panna vyhrala svoj duch. boj (pozri Jakub vo vyučovaní) od začiatku a v pravde ho ani nemusela bojovať, pretože od počiatku, VŽDY bola závislá LEN na Bohu, ani nie na sebe ani na nikom inom, ani ničom inom. A teraz dobre počúvaj ty, ktorý túžiš duchovne stúpať a je to aj jediná cesta duchovného rastu: VŽDY hovorila BOHU: ROB SI SO MNOU, ČO CHCEŠ. Ja (už) nemám svoju slobodu Evy, ale mám Boha.
Ešte sa pýtaš, Stanislav, AKO Boh bude rozhodovať, čo budem robiť? A to sa ma pýtaš ty, ktorý sa skryto pasuješ za rozhodcu, čo je vhodné a čo nevhodné (napr na MojejKomnite)? Nedal ti Boh Písmo, aby rozhodoval, čo budeš robiť? Čítaj a medituj ho. Nedal ti Boh modlitbu, aby si sa pýtal Boha, čo máš robiť? Modli sa v Duchu. Nedal ti Boh Ježiša, aby si sa s ním rozprával a pýtal sa ho, čo máš robiť? Urob si z neho Priateľa a navštevuj ho, alebo nechaj, nech on navštevuje teba. Nedal ti Boh Ducha Sv, aby si sa s ním radil? Nechaj ho, nech sa ťa zmocní, aby ťa mohol použiť. Nepočuješ ho? Nie je to preto, že si chceš nechať trocha svojej slobody Adama? Neviem, daj si na to odpoveď sám.
Ak chceš, prečítaj toto:
http://www.mojakomunita.sk/web/spkovac/blog/-/blogs/pocuvaj-hlas-ducha
PS Toľko nadnes. Čítajte aj predchádzajúce komentáre, je v nich už veľa vysvetleného. Ďakujem predovšetkým EvičkeV a Marekovi: Teraz tu máš svedectvo troch závislých na Bohu. Odporúčam ti, staň sa závislým na Bohu aj ty. Povedz Bohu: ROB SI SO MNOU, ČO CHCEŠ. Vzdávam sa svojej nezávislosti.
Pokoj všetkým v Kristovi. +
Odoslané 3.12.2013 23:58 ako reakcia na Stanislav Košč.
Neviem, či môj posledný príspevok v tejto veci niečo ovplyvní, ale za pokus to stojí. Panna Mária nestratila slobodu tým, že vôľou plne priľnula k Božiemu plánu s ňou. Ona svoju slobodu urobila - v ľudských možnostiach - úplnou, teda zdokonalila ju v rámci hraníc svojej osobnej dokonalosti. Vzdala sa svojej vôle ako chcenia človeka, aby ju konvertovala na vôľu ako vôľu ľudskej bytosti (teda človeka zbaveného pút tela a dávajúceho prednosť svojmu najčistejšiemu ja, oprostenému od skutkov "detí sveta"). Panna Mária bola rovnako závislá od Boha ako iní ľudia boli a sú od Neho závislí. Závislosť od Boha nie je rozhodnutím a prejavom vôle človeka, ale človekovou prirodzenosťou. Nie je prirodzené alebo logické apelovať alebo vyzývať na to, čo je prirodzene, esenciálne dané každej pozemskej existencii. Je to ako rozkazovať ohňu, aby hrial alebo čistej vode, aby umývala. Prirodzenosťou ohňa je horúčosť ako podstatou čistej vody je zbavovať objekty kalu. Pravdaže - ak pôjdeme v tejto problematike do krajnosti -, keď si povieme, že myšlienka na stvorenie každého jednotlivého človeka prebýva hneď od počiatku v Božej mysli, už vtedy je človek od Boha závislý, dokonca viac ako prirodzene, teda je závislý od Boha až v nadprirodzenom zmysle slova. Ak človek neplní Božiu vôľu, aj vtedy zostáva od Boha závislý - Boh ho stále živí a čaká naňho. V prípade, že človek žije pobožne, nestáva sa závislým od Boha (keďže takým je už v tom prirodzenom, ba nadprirodzenom zmysle slova), ale voľným od zlého a slobodným pre to dobré - napĺňa svoju svätosť, plnosť ľudskosti, ku ktorej je od počiatku povolaný. Od Boha svojou vôľou nemožno byť závislý. Rozumom reflektujeme naše postavenie subsidiarity voči Bohu a rozhodnutiami vôle si vyberáme buď postoj lásky k Nemu alebo opačne.
Odoslané 30.11.2013 21:54 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
My však, Miriam, hovoríme o slobode rozhodovať, čo je pre mňa dobré a čo zlé. O slobode Adama/Evy a o slobode Márie. O dvoch "slobodách", ešte lepšie vyjadrené o dvoch použitiach slobody. Jedno na nezávislosť, druhé na závislosť od Boha. V rozhodnutí byť závislým LEN na Bohu, má byť a musí byť aj úkon vôle. Podriaďujem svoju slobodu Bohu. Ja už nemám slobodu rozhodovať si, čo je pre mňa dobré a čo zlé. Toľko ešte. Žehnám.
Odoslané 2.12.2013 7:18 ako reakcia na Mira Bakerová.
Mne sa to vyjadrenie "závislosť na Bohu" tiež moc nepáči. Každý máme inú cestu k Bohu, iný pohľad, iný prístup, každý čítame iné noviny, počúvame inú hudbu... V mojom prípade by som skôr povedala, že sa spolieham na Boha v mojom živote, a to rôznych životných situáciách.
Odoslané 1.12.2013 10:02.
Odoslané 1.12.2013 15:40.
Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol vymazať komentáre, čo už nič k téme nehovorili, ani ju nerozširovali, ani neobohacovali a to aj svoje (zopár formulácií tam nebolo najšťastnejších), aj druhých.
Na záver ešte zopakovanie. Každý má na výber z dvoch ciest: zostať nezávislým, starým človekom alebo sa stať závislým na Bohu. LEN na Bohu. Obetovať mu VŠETKO, teda AJ svoju slobodu starého, nezávislého človeka. Slobodu Adama. Ten, kto si chce ponechať svoju slobodu rozhodovať, čo je pre neho dobré a čo zlé, nemôže duchovne napredovať.
Počas diskusie k tomuto vyučovaniu som ohľadne tých, čo sa postavili proti tomuto kázaniu, od Pána dostal toto slovo:
"Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. 52 Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.“
Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst. Lk 11
Opakujem: Sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.
Odkaz vám: nezneisťujte tých, čo majú vieru, a rozhodli sa byť závislými LEN na Bohu a obetovať mu aj svoju slobodu rozhodovať sa, čo je pre nich dobré a čo zlé - už to pre nich rozhoduje Boh. Nezneisťujte. Nie je to z Ducha.
Pokoj všetkým.
Odoslané 4.12.2013 0:05.
Ukazujem 21 - 37 z 37 výsledkov.
z 2