Hoci liturgicky má dnes prednosť sviatok sv.apoštola Bartolomeja, žiada sa pekný príbeh biblickej Rút dokončiť. Z dôvodov zajtrajšej neprítomnosti ho uvádzam už dnes.
Rút zbiera klásky na poli Bózovom. – 1Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz. ,2Moabka Rút povedala Noemi: „Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!“ Ona jej odvetila: „Choď, dcéra moja!“
3Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva.
– 8Bóz sa prihovoril Rút: „Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc! 99Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!“ 1010Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: „Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?“
11Bóz jej odpovedal: „Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.
12A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: „Sme toho svedkami.
13Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou.
Čítanie ďalší obsažný citát vynecháva, ale v Písme, v Knihe Rút, sa nachádza: Noemi radí Rút, aby večer prišla na humno a keď bude Bóz odpočívať, nech mu odkryje okraj plášťa a ľahne si k jeho nohám. Bóz sa prebudil, prekvapený zazrel ženu vedľa seba a tá mu vyjavila svoju prosbu, aby si ju vzal za manželku. Hoci bol Bóz z príbuzenstva, nemal povinnosť si ju brať, lebo boli bližší píbuzní Noemi a Ruth bola cudzinka. On si však všimol jej krásu i to, že sa chytí každej práce.
Tiež by sme dnes, aspoň my, kresťania, sotva schválili spôsob, ako sa mu priblížila, ale išlo o zdravú túžbu. Mať rodinu, deti. Iný kraj, iný mrav. Právo poprosiť podľa vtedajších spôsobov mala. Nevedno, či sa hneď aj zblížili a preto nebudeme Rút posudzovať ako ženu pochybnej povesti.
Happy End- dá sa povedať. A táto Rút sa stala babičkou kráľa Dávida a dostala sa do rodokmeňa nášho Spasiteľa ako človeka.
Ale čo z toho starobylého príbehu platí pre dnešok?
Dnes málo mladých uzatvára manželstvo, rodiny majú málo detí, niektoré dokonca nechcú, a aj v rodinách, kde sú, rodičia často nevedia zabezpečiť to, čo je viac ako životné potreby: pokojné detstvo,dôveru, radosť, krásne vzťahy. Manželia, ktorí sa rozvádzajú, ani netušia, akú psychotraumu pripravuju deťom.
Vyprosujme napriek situácii , aká vládne , zdravé kresťanské rodiny. Nech stále platí naše slovenské:
„Deti sú kvety života“. A ak niekomu neboli dané, vždy je príležitost, nejaký spôsob pomáhať iným, ktoré potrebujú pomoc a lásku.