Blog

« Späť

Pán vedie svoj ľud

Pán vedie svoj ľud

Z Knihy proroka Jeremiáša

Jeremiášov list Izraelitom vo vyhnanstve


     Toto sú slová listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema zvyšku starších v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu, ktorý Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema do Babylonu. Bolo to po tom, čo odišiel z Jeruzalema kráľ Jechoniáš, kráľovná, komorníci, judejské a jeruzalemské kniežatá aj tesári a kováči. Poslal ho po Safanovom synovi Elasovi a po Helkiášovom synovi Gamariášovi, ktorých poslal judejský kráľ Sedekiáš k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi do Babylonu.
     „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým presídlencom, ktorých som presťahoval z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie, berte si ženy a ploďte synov a dcéry, dávajte svojim synom manželky a svoje dcéry dávajte mužom a nech rodia synov a dcéry; množte sa tam a nedovoľte, aby vás ubudlo. Usilujte sa o pokoj v meste, do ktorého som vás presídlil, a modlite sa zaň k Pánovi, lebo v jeho pokoji bude aj váš pokoj. Veď toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezvedú vaši proroci, čo sú medzi vami, ani vaši veštci a nedajte ani na svoje sny, ktoré sa vám snívajú, lebo oni vám falošne prorokujú v mojom mene, ja som ich neposlal, hovorí Pán. Lebo toto hovorí Pán: Keď sa naplní v Babylone sedemdesiat rokov, navštívim vás a splním na vás svoje dobré slovo, že vás privediem späť na toto miesto. Lebo ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja, a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Budete ma vzývať a pôjdete; budete sa ku mne modliť a ja vás vyslyším. Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť, hovorí Pán, privediem vás naspäť zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal, hovorí Pán. A vrátim vás na miesto, z ktorého som vás presídlil.“

+

Začiatok reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách

(Sermo 95, 1-2: PL 54, 461-462)

 

Svoj zákon vložím do ich vnútra


     Milovaní, keď náš Pán, Ježiš Kristus, hlásal evanjelium o kráľovstve a po celej Galilei uzdravoval rôzne neduhy, rozšírila sa povesť o jeho zázračnej moci po celej Sýrii a z celej Judey sa zbiehali veľké zástupy k nebeskému lekárovi. Keďže ľudská viera je pre nevedomosť ťarbavá uveriť, čo nevidí, a dúfať, čo nepozná, bolo potrebné telesnými dobrodeniami a viditeľnými zázrakmi povzbudiť tých, ktorých mala upevniť božská náuka, aby nepochybovali, že je spásna náuka toho, ktorý im dal zakúsiť svoju dobrotivú moc.
     Aby teda Pán prešiel od vonkajších prostriedkov na vnútorné lieky a po uzdravení tela liečil dušu, oddelil sa od zástupu, ktorý ho obliehal, a vystúpil do ústrania na neďaleký vrch. Zavolal si apoštolov a vovádzal ich z výšky tajomnej katedry do vznešenej náuky. Už samou povahou miesta a počínaním naznačil, že to on poctil Mojžiša svojím rozhovorom: tam síce s hrozivou spravodlivosťou, tu však so svätou láskavosťou, aby sa splnilo, čo bolo sľúbené, ako hovorí prorok Jeremiáš: „Hla, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. Po tých dňoch, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca.“
     Teda ten, ktorý hovoril Mojžišovi, hovoril aj apoštolom a ruka rýchlopisca Slova ukladala do sŕdc učeníkov zásady novej zmluvy. No nebola ako kedysi zahalená hustými mrakmi, ani hrozivý hukot a blýskanie neodstrašovali ľud od prístupu k vrchu, ale pokojne sa prihováral okolostojacim, aby jemnosť milosti odstránila tvrdosť zákona a duch adoptívneho synovstva odstránil hrôzu otroctva.
     Aké je teda Kristovo učenie, svedčia jeho sväté výroky, aby tí, čo sa túžia dostať do večnej blaženosti, poznali stupne najšťastnejšieho výstupu. Hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Bolo by asi neisté, o akých chudobných hovorí Pravda, keby povedala: „Blahoslavení chudobní“ a nepridala by, akých chudobných tu treba rozumieť. Mohlo by sa zdať, že na zaslúženie nebeského kráľovstva stačí iba ten nedostatok, ktorý v ťažkej a tvrdej nevyhnutnosti mnohí znášajú. Ale keď hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu,“ ukazuje, že nebeské kráľovstvo dostanú tí, ktorých odporúča väčšmi poníženosť ducha ako nedostatok majetku.

+

Z liturgických textov na deň

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým