Nakoľko liturgický kalendár roka prechádza k novozákonným prvým čítaniam, pristúpila som k akémusi "hlasovaniu", či prejdeme aj my, alebo budeme pokračovať v poučeniach zo starozákonných príbehov. Väčšina rozhodla o druhej možnosti. Vrátime sa teda od knihy Rút k poslednému "väčšiemu" sudcovi, Samsonovi. Aj jeho príbeh pripomína legendu.

Už začiatok knihy hovorí  o tom, že sa  narodil ako mnoho veľkých postáv  Biblie žene, ktorá bola spočiatku neplodná ( Sára,Ráchel, neskôr Anna, matka Samuela, až po Alžbetu, matku Jána Krstiteľa. Boli to takrečeno vymodlené deti, a čo je zaujímavé, zasvätené na čas alebo celoživotne sľubom nazireátu: nestrihať vlasy, nepiť opojné nápoje, nekonať skutky, ktoré sa neľúbia Bohu, nič nečisté nejesť....A tieto deti mali potom významné poslanie v dejinách Izraela.Viacerých narodenie zvestoval dokonca Pánov anjel. Zaujímvé je i to, že ak malo byť dieťa zasvätené uiž v živote matky, aj matka musela dodržovať všetky tieto predpisy. Šťastný otec Manoach chcel pripraviť Pánovmu anjelovi hostinu, ale anjel obetoval zviera ako celopal a zmizol s ním.

Samsonovo meno v preklade znamená "slniečko". Zvláštnym znamením bolo ,že veľmi rýchlo rástol.Na hlave nosil sedem vrkočov dlhých, hustých vlasov a nik netušil, že sú symbolom fyzickej sily, akú dostane od Boha.

0dvekým nepriateľom Izraela boli Filištínci a Stzarý Zákon je plný zápasov s nimi.A o tom bude i pokračovanie Samsonovho príbehu.

Čo ma oslovilo?

Významné, rozhodujúce veci nikdy neprichádzajú ľahko.vžadujú trpezlivosť a určitú obetu. Zriedka príde veľký dar od Boha akoby spadol z neba. O veľké veci treba trpezlivo prosiť a vedieť čakať a čas a miesto prenechať Jemu.

To isté hovorí aj Ježiš, keď učí apoštolov modliť sa:  "Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi". Ak to bezmyšlienkovite nerecitujeme, môže to vzbudiť dokonca strach:

A čo ak tá Božia vôľa bude....napríklad aby ma neprijali na vytúženú školu, aby ma môj chlapec nechal, alebo že sa možno nevydájm, nebudeme mať dieťa, nedostanem prácu, nebudem bývať na mieste, kde chcem, neprijmú ma do rehole alebo do seminára.....

Niekedy treba čakať, a ak to jepridlho, potom hľadať iné riešenie.

Spolužiačke neprešiel deň, aby sa nemodlila pred sochou sv. Antona ( na Morave je aj patrónom zaľúbených :) )  Prosím, prosím...Pavla, alebo žiadneho iného-vzdychala Lidka. Budem mu verná, budem ho obskakovať ako slúžka, on je taký krásny, a športovec, a tie jeho vlasy....

Riešenie sa ukázalo na stretnutí pänásť rokov po maturite. Lidke stačil skromnejší, pracovitý ale dobráčisko Stanislav, a Pavel.....nuž, začalo to štamprlíkom a skončilo nie fľašou, ale cirhózou pečene a následne hrobom, kde dátaukazovali, že mal iba 34 rokov.

Boh nám daroval život. Ďakovať, dôverovať a vedieť čakať veľké veci od Neho. Je dobré vštepovať to aj svojim ratolestiam, a to len čo začnú užívať rozum.