V minulosti častejšie, dnes menej,ale predsa....nájdu sa ľudia, ktorí povedia: "Kto by tam veril Biblii, veď to je len zbierka starovekých povestí a rozprávok". To má každý národ vo svojom kultúrnom dedičstve a pretože Izrael je starý národ, sú poriadne staré....
Ako veľmi nás prekvapil pán profesor na prednáškach zo Starého Zákona, keď nám skutočne jednu prečítal. Ale ona tam patrí a nie zbytočne.
Izraelci poškuľovali po okolitých pohanských národoch, že majú všetci kráľa....Chceli teda aj oni, ale Gedeon ním byť nechcel. Stáročia stačil Izraelu najvyšší a jediný kráľ- Pán, Boh. Ale ak odišiel na večnosť, začal sa o také miesto uchádzať jeho syn, od vedľajšej ženy, Abimelech.A dokonca jeho meno znamenalo Abimelech=Môj otec je kráľ.
Jeho matka pochádzala z mestečka Sichemu a tam si trúfal zabezpečiť najviac, povedané dnešným jazykom, "voličov". A pre istotu dal dokonca povraždiť nevlastných bratov. Sichemčania ho teda zvolili a jeden z príbuzenstva po zavraždených , Joatam, na vrchu Garizim rozpovedal príbeh:
Išli si stromy voliť kráľa. Najprv padla voľba na olivu. Ale tá si bola vedomá toho, že dáva užitočný olej pre ľud i chrámy a táto užitočnosť pre ňu znamená viac než titul, ktorý by ju iba vynášal nad iné stromy.
Druhým mal byť figovník. Ani u toho nepochodili. Predsa výborné sladké figy, ktoré rodí, nezamení za nejaký dočasný titul.
Vinič bol už veľmi dôstojný "strom", a teda bolo viacmenej samozrejmosťou, že odmietne. Akáže slávnosť bez vína? Oj, nie.
A tak sa do popredia pchal bodliak.Nuž, tento nadutý, neužitočný ker to ihneď prijal, a ešte pozýval ostatných oddýchnuť si v jeho tôni! Aké smiešne! Ale takí smiešni spú všetci ctibažní ľudia. A vyhráža sa- ak tým kráľom nebude on, vyšľahnú z neho plamene, ktoré spália aj libanonské cédre.
Nuž, toľko rozprávka.
Čo ňou chcel Joatam povedať? Skutočne užitoční ľudia hľadia na to, čo zo seba vydávajú a nie aké majú postavenie. V predchádzajúcich stromoch naznačuje vlastnosti Gedeona a tých potomkov, ktorých zabil Abimelech. Abimelech je prázdny, nadutý bodliak, ktorý nedá nikdy žiadne ovocie.
O tom, čo to značí pre nás, čím nás chce Pán osloviť týmto príbehom, už veľa hovoriť netreba.
Produkujme , robme to, čo Pán od nás žiada a aké danosti nám dal. za to budeme zodpovední a obľúbení medzi ľuďmi i u Neho. To neznamená, že nesmieme prijať vyššie postavenie. Pravda, ak naň máme. Ale byť suchým ,prázdnym, chvastavým a vydierajúcim bodliakom nie je nič, čo by nám mohlo získať obľubu či slávu.
Premýšľajme nad svojou prácou a nad svojou kvalitou, či sme ozaj Bohu na slávu a ľuďom na úžitok a radosť. Ak nie, s Božou pomocou sa dá i to.
Taká prosba, nakoľko je dobrá, nemôže ostať nevyslyšaná.