Ak sa nám vidí, že putujeme tou púšťou pridlho, máme pravdu. Ale Pán vie aj chybu, aj to, čo sa nám zdá trestom, využiť na dobré. Kmene, ponechané na seba, sa stávajú národom- a národ už pozná Boží zákon, čo žiada Boh....ale potrebuje i ľudské zákony pre zjednotenie. Mojžišovi prichodí jednať s ľuďmi, súdiť, trestať, čo veru nie je populárne.Napriek tomu sa môže spoľahnúť aj tu na Božiu pomoc.A z vďaky vyrastá kult, z kultu kultúra. A kultúra je jedným z atribútov národa.
V Mojžišovom zákone sa objavujú aj čisto svetské pravidlá, ako postupovať v jednotlivých situáciách každodenného života. Nad všetkým však vyčnieva to najdôležitejšie- úcta k Bohu a všetko, čo z nej vyplýva.
Teraz hovorí k Moijžišovi Pán o sviatkoch. "Toto sú Pánove sviatky....." začína perikopa.
Sviatky nepotrebuje Boh.Potrebujú ich ľudia- aby vedeli, odkiaľ a kam idú, a potrebujú ich aj na to, že nie sú ani otroci , ani stroje , a k ľudskému životu nepatrí iba práca, ale aj oddych a oslava, radosť.
" V prvom mesiaci štrnásteho dňa je Pánova Pascha. V pätnásty deń toho mesiac je sviatok nekvasených chlebov...budú sa jesť sedem dní na pamiatku víťazného odchodu z otroctva. V prvý deń bude sväté zhromaždenie, v ten deń neslobodno konať nijakú služobnú prácu. "
A je tu hneď i pripomienka do budúcna, keď dôjdu do cieľa:
Pán hovorí Mojžišovi: " Prehovor k Izraelitom a povedz im, :Ke´d vojdete do krajiny, ktorú vám ja dám, a budeteč žať obilie, prvý snop zo svojej žatvy dáte kňazovi. On snop pozdvihne pred Pánom; a na druhý deň po sobote ho kňaz zasvätí".
Po siedmich týždňoch bude sviatok vďaky za novú úrodu,
Po desiatich dňoch siedmeho mesiaca bude Deň zmierenia. Izrael sa bude postiť a prinesie Pánovi zápalnú obetu.
Od pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca bude sedem dní Sviatok stánkov....opäť posvätné zhromaždenie....nekoná sa práca... oslavuje sa.
Pre presnejšie poznanie treba prečítať celý text.
Nám však ide o Slovo pre život....skôr o pochopenie....že naše sviqatky, ako sú Veľká noc, Turíce, poďakovanie za úrodu majú starobylý pôvod a
príchodom Božieho Syna na svet nadobudli nový význam.
K tomu malá poznámka.....
Nepomýlili sme si pojem: nedeľa, Pánov deń s pojmom víkend? S pojmom, ktorý nemá vždy na prvom mieste za cieľ bohoslužbu a oddych, ale cez víkend sa robí v dome a jeho okolí to, čo sa cez pracovný týždeň nestihne? Alebo si myslíme, že je pre ná užitočnejšie stráviť čas tak, že si "oddýchneme" aj od Pána? A tu nejde ani tak o nás, kde- aspoň dúfame,- to máme ešte akosi zaštepené našimi rodičmi a prarodičmi, ale snažíme sa aj my vštepovať to našim deťom, že tu nejde o nepríjemný príkaz odstátia či odsedenia si hodinky na sv. omši v kostole- to je povinné, dávam Bohu, čo treba , a ostatné je výsostne moje? A tu platiqa jedine príklady. Príklady, nie nútenie, ani pod hrozbou typu: "Pokiaľ si v našom dome a ješ náš chlieb..."
A ak už sme pri kresťanských sviatkoch, svätíme naozaj ich naozajstný význam?
V Prahe študoval pokrstený Japonec a keď videl výzdobu výkladov, povedal kolegovi: "Prosím Ťa, tu oslavujú sviatok sliepok alebo zajacov? To v Japonsku ešte nemáme!" A sami už dostávame taký hlúpy pocit, že Santaklausovia- komerčné náhrada Deda Mráza- zazerajú z výkladov pomaly skôr ako dekorácie na výzdobu cintorínov?
Prosím, prosím, prosím.....neviďte za tým vztýčený prst, ktorý tak veľmi neľúbim vedľa seba ani ja , ale buďme trošku nielen národne, ale aj nábožensky hrdí- svoje si nedáme! Nezahoďme na Slovensku všetko pekné čo sa viaže ku sviatkom, nechajme Bohu miesto, to prvé, ktoré mu právom patrí- a naučme sa radovať sa z Neho. Vráťme svätej omši pečať radostného stretnutia bratov a sestier za stolom Hostiteľa-Pána. Plesajme a radujme sa v Ňom!