Ako nasledovali apoštoli, budeme aj my! Chvály a vďaky tebe, Bože!

Dnes si Cirkev pripomína sv. apoštola Jakuba, brata apoštola Jána, oných Zebedejových synov, známych z Evanjelia.

Posvätné čítanie mi ukazuje sv. Pavla a jeho názor na svet dnes.Úprimne ma dojali tieto slová Evanjelia, Pavlova pokora,  jeho odovzdanosť a láska k Bohu napriek všetkému trápeniu tých čias, ktoré znášal na svojom tele, a ktoré znášali apoštoli a Cirkev tých čias. On už vedel o pravosti a autentičnosti Slova, o splnenom, naplnenom prisľúbení Krista.

+

Napodobňujme Apoštola, ako Apoštol napodobňoval Krista 1Korinťanom 4, 1-16;

     Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
     Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
     Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my.

Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
     Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. Prosím vás teda, napodobňujte ma!

+

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 65, 2-4: PG 58, 619-622)

Účastníci na Kristovom utrpení

     Zebedejovi synovia naliehajú na Krista slovami: „Povedz, aby jeden z nás sedel po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ A čo on? Aby im ukázal, že nežiadajú nič duchovné a že by sa to nikdy neodvážili žiadať, keby vedeli, čo to je, hovorí: „Neviete, čo žiadate,“ aké je to veľké, aké obdivuhodné, ako to presahuje aj samy nebeské mocnosti. Potom dodáva: „Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Chce tým povedať: „Vy hovoríte so mnou o poctách a vencoch, ja hovorím o zápasoch a pote. Lebo teraz nie je čas na odmeny, ani sa teraz nezjaví tá moja sláva. Terajší život je čas porážok, bojov a nebezpečenstiev.“
     A všimni si, ako ich formuláciou otázok aj povzbudzuje, aj láka. Nehovorí: „Dokážete zniesť porážku? Môžete vyliať svoju krv?“ Ale pýta sa: „Môžete piť kalich?“ Potom ich vábi: „Ktorý mám ja piť“, aby im jeho spoluúčasť dodala ochoty. Nazýva to krstom, a tak ukazuje, že z toho vzíde veľké očistenie pre celý svet. Na to mu oni odpovedajú: „Môžeme.“ Rozohnení to hneď sľubujú, hoci nevedia, čo hovoria, ale očakávajú, že dosiahnu, čo žiadali.
     A čo on? „Môj kalich budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení.“ Predpovedal im veľké dobrá: „Budete poctení mučeníctvom a budete trpieť tak, ako budem trpieť ja, ukončíte svoj život násilnou smrťou a budete v tom mojimi spoločníkmi. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici a po ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ Najprv povzbudil a podnietil ich ducha, povzniesol ich nad zármutok a potom opravil ich žiadosť.
     „Vtedy sa ostatní desiati namrzeli na oboch bratov.“ Vidíš, akí nedokonalí boli všetci, aj tí, čo sa pokúšali predísť ostatných desiatich, aj desiati, ktorí závideli tým dvom? Ale, ako som povedal, ukáž mi ich neskôr a uvidíš, že už v nich nie je nič zo všetkých týchto vášní. Počúvaj, ako ten istý Ján, ktorý teraz prišiel s touto prosbou, prenecháva prvé miesto vždy Petrovi, aj vtedy, keď káže, aj keď robí zázraky, ako je to v Skutkoch apoštolov. A Jakub potom už nežil dlho; od samého začiatku ho spaľovala veľká láska, zanechal všetko ľudské a vystúpil na takú výšku, že ho čoskoro zabili.

+

V slovách sv. biskupa Jána Zlatoústeho je krásne vyjadrená nežnosť Ježiša, ktorý má pred sebou nepredstaviteľné utrpenie a smrť a jeho učeníci sa starajú o "miesta pri stole v sláve"... Ukazuje mi Ježišovu lásku a nehu k tým ľuďom, ktorí ho nasledovali a ako dôstojne s nimi hovorí, hoci oni nemajú ani tušenia, o čo ide... Ostatní apoštoli reagujú podobne, ako aj my, keď sa cítime ukrivdení alebo považujeme otázky iných za hlúpe a nemiestne. Vidíme, ako sa neskôr zmenili na skutočné vzácne kamene v stavbe Kristovho Tela. Vzdávam vďaky za týchto apoštolov a ďakujem Bohu aj im, za vzor nasledovania, za príklad, ako je to možné dosiahnuť... Amen!

+