Deväť napomenutí faraónovi v podobe katastrôf nepomohlo. Pán je nútený použiť desiatu- usmrtí všetko prvorodené v Egypte,ale prostredníctvom Mojžiša vyvolenému ľudu dáva pokyny na cestu. Pán uvidí krv baránka na obydliach Izraelcov a ušetrí ich, "a tento deň bude pamätný a budete ho sláviť ako sviatok Pána, z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť po všetky veky"....

Už málokto si spomenie v nedeľu všetko, čo predchádzalo jej sláveniu. Mnohí z nás to berú ako cirkevné prikázanie, z ktorého nedodržania sa treba spovedať...vyspelejší povedia, že slávime deň, kedy vstal Pán Ježiš z mŕtvych.....niektorí pripomenú, že je to pripomienka Veľkej noci každý týždeň.

Ale korene sviatku sú niektorým skryté, aj keď sa to v škole na náboženstve učí....najmä tam, kde pretrvávajú predsudky proti Židom.

V jednom kláštore, kde som strávila Veľký týždeň, sestry konali židovskú veľkonočnú večeru.....postojačky sa jedlo baranie mäso s nekvaseným chlebom a bylinami v omáčke a pilo sa víno. Najmladšia novicka položila predstavenej otázku, ktorú dodnes kladie najmladiše hovoriace dieťa v židovských rodinách, ktoré ešte Paschu oslavujú. "Prečo je tento večer inakší ako ostatné?"- a odpoveď prečíta v rodine otec a v kláštore predstavená, pričom spomenie práve úryvok, ktorý tvorí dnešné čítanie.

Boh nepotreboval rozoznávať, v ktorom dome kto býva a koho ušetriť. Veď je vševediaci....tento symbol je pre ľudí- Židov i nás, že vyslobodenie z otroctva je za cenu krvi  a niekdajší baránok je v Novom zákone nahradený novým Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta.....a my už nejeme nekvasený chlieb ako symbol utekajúcich, ale ako živé Telo Pánovo  a pijeme kalich ako skutočnú Krv Pána, ktorou nás vykúpil.

Nech mi je toto čítanie napomenutím,

aby som na svätú omšu nechodil zo zvyku

aby som sa snažil pri každej svätej omši mať plnú účasť, teda aj prijímať

aby som nezabúdal ďakovať za vykúpenie, ak to veriace židovské rodiny robia tri a pol tisícročia a my kresťania niečo cez dve....

aby som častejšie rozjímal o Ježišovom utrpení a víťazstve. Najjednoduchšie je to s ružencom v ruke.

A skúsim sa stať jedným z  veľkonočných  ľudí, z ktorých vyžaruje radosť a nádej, že obeť nášho Baránka nebola zbytočná a raz s Ním budeme sláviť

večnú Veľkú noc.