Tretí deň bol vyvrcholením misie s Gloriu a tento čas bol venovaný vnútornému uzdraveniu, aj s modlitbou za vnútorné uzdravenie.

Je samozrejmé, že rany na duši treba liečiť, nech už sú spôsobené čímkoľvek. Niektoré z nich spôsobil prosto život na tomto svete. Veď aj Ježiš počas svojho života na zemi často vnútorne trpel. Plakal napríklad pri hrobe svojho drahého priateľa Lazára a nariekal nad tvrdými srdcami ľudí v Jeruzaleme. Na druhej strane môže naše utrpenie pochádzať aj zo spáchaného hriechu. V tom prípade musíme prijať Ježišovu výzvu k pokániu a jeho milosť a pokúsiť sa o nápravu. Keby sme však mali zhodnotiť celé svoje utrpenie, zistili by sme, že väčšinou sa spája s citovými ranami z minulosti – spomienkami na predošlé bolesti, ktoré nás neustále trápia. 

Boh chce, aby sme vedeli, že s jeho pomocou môžeme vzdorovať utrpeniu na tomto svete. Zároveň chce, aby sme si uvedomili, že sa môžeme vrátiť z hriešnych chodníkov. No najväčšmi si želá, aby sme vedeli, že rany, ktoré sme utŕžili v minulosti a ktoré sa usadili v našich spomienkach, dajú sa vyliečiť. Ak chceme osobne prežiť tieto prisľúbenia, musíme sa naučiť dôverovať Ježišovi. Každý z nás má vieru aspoň ako „horčičné zrnko“. Nedlhujeme sami sebe a Ježišovi prosbu k nášmu Spasiteľovi, aby nám ukázal, ako veľmi nás túži uzdraviť?

foto: Dávid Korčkovský