Začiatkom októbra sme v malom tíme vyrazili do Bystrian, kde nás pozval miestny duchovný otec Pavol Hucík k rómskym birmovancom. Keď sa povie rómsky birmovanec nie je to mnohokrát to isté ako slovenský birmovanec. Veď posúďte sami.

Keď bola u nás príprava na túto sviatosť prišiel medzi našich birmovancov aj spišský pomocný biskup o. Andrej Imrich. V miestnosti sa zhromaždili naši birmovanci, pričom otec biskup vyzval prítomných, aby zdvihli ruky tí, ktorí idú na birmovku. Zrazu sa zdvihli ruky mnohých ľudí, ktorí mali viac než 40, 50, 60 rokov, pričom otec biskup zareagoval: Nechcel som, aby sa prihlásili birmovní rodičia. A oni mu na odpovedali: My sme birmovanci...

Táto sviatosť u mnohých Rómov bola a je veľkou neznámou a preto nie je div, že mnohí ju neprijali, alebo ju prijímajú až vo vyššom veku. Podobne to bolo aj v Bystranoch, kde nás čakali mnohí birmovanci v už zrelom veku, ale s veľkou ochotou počúvať a viac poznať Boha.

Rozprávali sme im o Božej láske, pričom naše slovo sprevádzala pantomíma, piesne, svedectvá a modlitby.

Spomeňte si vo svojich modlitbách na týchto našich bratov a sestry v Bystranoch, aby sa pripravili na prijatie tejto sviatosti a mohli naplnení Duchom Svätým a jeho darmi vydávať svedectvo svojím slovom i životom vo svojom okoliu.