Blog

« Späť

Centrum oživili ďalšie vitráže na skle maľované

Túto nedeľu na sviatok Povýšenia sv. kríža prišiel do nášho centra spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, aby tu vyslúžil sviatosť birmovania pre 40 birmovancov. V rámci slávnosti požehnal aj nové vitráže na skle maľované, ktoré budú umelecky skrášľovať priestory nášho centra.

Počas týchto letných práznin sa traja chlapci z našej komunity podujali pokračovať na diele okenných vitráží v našom Duchovno-spoločenskom stredisku pod vedením maliara Mareka Krajňáka. Tento rok sme si predsavzali namaľovať ďalšie štyri okenné tabule, na ktorých budú dva biblické motívy a dvaja svätci.

Ešte v začiatkoch mi Pán Boh ukazoval, že chce, aby sa priestory nášho centra stali domom radosti - radosti, ktorá pochádza od Boha. Vtedy mi ukazoval mnohé miesta z Biblie v Starom i Novom zákone, kde sa píše o radosti. Napokon samotné slovo evanjelium znamená radostná zvesť. Pre túto tématickú ucelenosť jednotlivých malieb sme sa rozhodli namaľovať výjav zvestovanie narodenia Izáka a prechod Izraelitov cez Červené more. K týmto dvom námetom pribudli aj dvaja svätci, ktorý majú súvis s našou dobou - sv. Ján Pavol II. a bl. Matka Teraza z Kalkaty. Tu si môžete pozrieť prvotné návrhy týchto diel, ktoré sa potom ešte dopracovávali a upravovali do finálnej podoby.

Najprv sa urobili skice na papieri, prekresleli sa do počítača. Nasledovalo ich vytlačenie a samotná realizačná časť diela. Po minuloročnom získaní skúsenosti a zručnosti išlo maľovanie na sklo chlapcom a Marekovi oveľa rýchlejšie, pričom musím povedať, že sa zvýšila aj kvalita prevedenej práce.

Na predstavenie vzniknutých diel sme si vybrali odpustovú slávnosť v našom centre, ktorá je každoročne na sviatok Povýšenia sv. kríža. Presne po siedmych rokoch sme u nás mali sv. omšu spolu s otcom biskupom, keďže 14.9.2007 bolo Duchovno-spoločenské strediskom slávnostne otvorené a požehnané otcom biskupom Štefanom Sečkom. Tento rok medzi nás zavítal spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, ktorý prišiel vyslúžiť sviatosť birmovania 40 birmovancom. U Rómov je birmovanie zaujímavé tým, že sme mali birmovancov vo vekovom rozpätí 16 až 82 rokov. Bola to pekná slávnosť - keďže dospelí Rómovia berú prijatie tejto sviatosti vážnejšie. Bolo vnímať, že sú otvorení na dary a milosti Ducha Svätého. Na konci sv. omše sa otec biskup poďakoval všetkým realizátorom okenných vitráží a nasledovalo požehnanie tohto diela.

Tu sú nové okenné vitráže vo finálnej podobe aj s krátkym komentárom, čo znamenajú:

Zvestovanie narodenia Izáka sa udialo za tajomných okolností, keď ho navštívili traja muži (anjeli) (Gn 18). Niektorí cirkevní otcovia vidia v týchto troch postavách predobraz Najsvätejšej Trojice, lebo Abrahám videl troch, ale len jednému sa klaňal (Gn 18,2-3). Abrahám týmto poslom pripravil bohatú hostinu a vtedy mu jeden z nich povedal, že o rok o takomto čase už bude mať syna. Jeho žena Sára, ktorá bola v pokročilom veku a bola neplodná, potajomky počúvala tento rozhovor. Keď počula tieto slová, zasmiala sa nad týmto prísľubom (Gn 18,10-12). Tento úsmev je zachytený na vitráži. Avšak Abrahám v nádeji proti nádeji uveril tomuto prísľubu a slovu, že Bohu nič nie je nemožné (Gn 18,14; Rim 4,18-19) - čo je vyjadrené na obraze tým, že drží v rukách dieťa, aj keď reálne sa ešte nepočalo. Abrahámovi a Sáre sa narodil syn Izák podľa prísľubu. Meno Izák znamená Smiech - je to radosť tých, ktorí veria Božím prísľubom (Gn 17,17-19; 21,5-6). Na Abrahámovi ma udivuje to, že on veril v podstate dvom základným pravdám, na ktorých stojí aj viera novozákonného ľudu, lebo my veríme v panenské počatie Pána Ježiša a v jeho zmŕtvychvstanie. Abrahám veril, že Boh môže spôsobiť počatie jeho syna aj z neplodnej manželky a keď išiel Izáka obetovať, veril, že Boh ho môže aj vzkriesiť z mŕtvych.  

Prechod cez Červené more je ďalšie miesto, kde je vidieť radosť, ktorú dáva Boh. Izraeliti sa už videli mŕtvymi, keď ich po východe z Egypta začal prenasledovať faraón so svojím vojskom (Ex 14,11). Došli k Červenému moru a nemali už kadiaľ utekať. Vtedy sám Boh začal za nich bojovať. Mojžiš vystrel palicu, ktorou robil zázraky v Egypte a more pred nimi sa rozostúpilo, pričom Izraeliti prešli suchou nohou na druhú stranu a faraón a jeho vojsko sa utopilo v mori. Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom (Ex 15,1.20). Prechod cez Červené more je predobrazom krstu, kedy sme prešli zo smrti do nového života, a preto je na vitráži okrem Mojžiša a radujúcej sa Márie (predobrazy Krista a Panny Márie) zachytená aj postava, ktorá vychádza z temnoty mora so sviecou, ktorá pripomína krstnú sviecu. Táto postava predstavuje všetkých pokrstených. Tak ako boli Izraeliti osvecovaní svetlom z ohnivého stĺpu pri prechode morom, tak aj my sme boli v krste osvietení Kristom, ktorý je svetlo sveta (Ex 14,20; Jn 1,9-12).

Sv. Ján Pavol II. je nám veľmi blízkym svätcom, nakoľko mal vrúcny vzťah k Slovensku. Táto vzájomná spätosť je na obraze vyjadrená Tatrami, ktoré rád navštevoval. Zároveň je na vitráži zachytený chrám sv. Petra, čo nám pripomína našu lásku a úctu ku každému Svätému otcovi v Ríme. Pred Bazilikou sv. Petra je Berniniho kolonáda, ktorá symbolizuje vystreté ramená Cirkvi, ktorá chce objať všetky národy. Preto aj Ján Pavol II. je nakreslený v geste ako objíma ľuďí z rôznych národov, čím sa chce vyjadriť katolíckosť a univerzálnosť Cirkvi. Veríme, že sv. Ján Pavol II. svojím príhovorom v nebi sprevádza odovzdávanie evanjelia aj rómskemu národu. Na obraze sú zachytení aj niektorí misionári, ktorí boli slúžiť aj v našom centre medzi Rómami - Jude Antoine z Malajzie držiaci kríž a Gloria Gray z USA, ktorá na obraze vysvetľuje Božie slovo rómskemu dievčaťu.

Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty je nám blízka tým, ako slúžila najchudobnejším a najopustenejším. Navyše svoje dielo začala vykonávať v Indii, kde je pravlasť Rómov. Na vitráži je znázornená, ako svojím pohľadom kontempluje a pozerá na kríž. Ona sama hovorila, že nechce robiť sociálnu prácu, ale chce v druhých - najmä v trpiacich a chudubných - vidieť ukrižovaného Krista a takto im slúžiť. Na obraze bl. Matka Tereza drží počaté dieťa a umierajúceho človeka - čím sa chce vyjadriť jej životné krédo, ktoré je aj vierou Cirkvi - ľudský život je potrebné chrániť od počatia až po prirodzenú smrť.

Chcel by som sa poďakovať Marekovi Krajňákovi, Petrovi Hangurbadžovi, Tiborovi Mižigárovi a Jánovi Horváthovi za hodiny práce, ktoré strávili pri vytváraní tohto diela a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny za finančnú podporu tohto projektu.