Alebo dôsledky uznania homosexuálnych "manželstiev" na spoločnosť na príklade šikanovia a prenasledovania americkej úradníčky Kim Davisovej

V USA prebieha šikanovanie a náboženské prenasledovanie kresťanov. Jeho súčasnou tvárou sa stala Kim Davisová zo štátu Kentucky, ktorá bola na niekoľko dní uväznená za jeden z najťažších „zločinov“. Ako okresná úradníčka si mohla pokojne užívať svoj ročný príjem vo výške 80 000 dolárov. Namiesto toho sa však rozhodla v súlade so zdravým rozumom, odvolajúc sa na svoje svedomie, ústavu štátu Kentucky a prvý dodatok Ústavy USA zaručujúci náboženskú slobodu odmietnuť dávať svoj podpis pod sobášne listy pre homosexuálne „manželstvá“. Právo na manželstvo pre páry rovnakého pohlavia nedávno nariadil Najvyšší súd USA verdiktom v prípade Obergefell v. Hodges aj pre tie štáty americkej Únie, kde doteraz takáto možnosť nebola, lebo ústavy týchto štátov ich zakazovali kvôli definícii manželstva ako zväzku muža a ženy.

Tento postoj Kim Davisovej sa nemohol páčiť prohomosexuálnym aktivistom a médiám, ktoré chcú zneškodniť každý odpor proti „právu na manželstvo“. Hoci mohol pár rovnakého pohlavia požiadať o sobášny list v inom najbližšom okrese, aktivisti sa rozhodli Kim Davisovú znemožniť a preventívne zastrašiť podobných úradníkov. Preto prichádzali so žiadosťou o sobášny list práve do Rowen county, kde pôsobila táto okresná úradníčka, ktorá zakázala vydávať tieto potvrdenia aj svojím podriadeným. Nato vydal federálny sudca príkaz, aby Kim Davisovú uvrhli do väzby pre nerešpektovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Pre mňa to je rozhodnutie medzi nebom a peklom

Kim Davisová je na prvý pohľad najmenej pravdepodobným kandidátom na takýto zásadný postoj. Do svojho úradu bola zvolená za Demokratickú stranu, ktorá v USA tradične presadzuje liberálnu agendu a samozrejme aj homosexuálne manželstvá. Navyše odporcovia jej vyčítajú, že sama bola trikrát rozvedená a teraz žije v štvrtom manželstve a tak, prečo neumožní aj homosexuálnym párom prístup k manželstvu? No v jej živote nastala udalosť, ktorá zmenila jej život, ako sama uvádza vo svojom vyhlásení: „Po smrti mojej svokry som pred štyrmi rokmi navštívila cirkevný zbor (Apoštolskej cirkvi) ako splnenie jej poslednej vôle. Tam som počula posolstvo o milosti a odpustení a odovzdala som svoj život Ježišovi Kristovi. Nie som dokonalá, ako nikto z nás. Ale prijala som odpustenie a lásku môjho Pána a musím byť poslušná jemu a Božiemu slovu. Nikdy som si nepredstavovala, že sa dožijem tohto dňa, kedy sa bude odo mňa vyžadovať, aby som išla proti ústrednému učeniu Písma a Ježiša samotného týkajúce sa manželstva. Vydať sobášny list s mojím podpisom, ktorý sa prieči s Božou definíciou manželstva, je proti môjmu svedomiu. Nie je to pre mňa okrajová záležitosť, ale rozhodnutie medzi nebom a peklom. Pre mňa ide o rozhodnutie poslušnosti. Neprechovávam v sebe nepriateľstvo voči nikomu, ani nemám voči nikomu zlú vôľu. Pre mňa to nikdy nebola záležitosť gejov a lesieb, ale záležitosť manželstva a Božieho slova. Je to záležitosť náboženskej slobody...“

Je sudcovská tyrania vládou zákona?

Preto je na mieste otázka: nemala v tomto prípade Kim Davisová radšej odstúpiť zo svojej funkcie rešpektujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu a teda vládu zákona, ak mala pri výkone svojej funkcie výhradu vo svedomí voči homosexuálnym manželstvám? Pre pochopenie okolností celého prípadu je potrebné uviesť okolnosť, že okresný úradník je v štáte Kentucky volená funkcia a preto nemôže byť odvolaný niekým zhora, ale len štátnym parlamentom alebo ak ho odvolajú jeho voliči. Zaujímavý postoj k tejto otázke zaujíma bloger Matt Walsh, ktorý píše, že nemala odstúpiť práve kvôli tomu, že je vo volenej funkcii. Z podstaty toho, že je niekto zvolený predsa vyplýva, že má zastupovať tých, ktorí ho/ju zvolia podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade so zákonmi. A táto jej povinnosť prišla do stretu s nedávnym verdiktom Najvyšieho súdu, ktorý nemal absolútne nič dočinenia s vládou zákona. Ctihodní zakladatelia Spojených štátov a tvorcovia ústavy, z ktorých väčšina boli zbožní kresťania, ani v najtajnejších predstavách svojej mysle nemohli chcieť, aby sa z ústavy dalo odvodiť právo na manželstvo osôb rovnakého pohlavia. No väčšine (piatim) sudcom Najvyššieho súdu sa to po vyše 200 ročnej existencii tejto ústavy nejakým "zázrakom" podarilo. A tak napriek tomu, že ľud štátu Kentucky sa v referende v roku 2004 vyslovil za to, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, čo je v ich ústave uvedené čierne na bielom, piati ľudia v čiernych talároch vo Washingtone, údajne z federálnej ústavy, v skutočnosti zo svojho prsta vycucali, že to nie je tak. Namiesto ochrany zákona a ústavnosti sudcovia hrubo prepísali zmysel americkej ústavy a vnútili ho proti vôli ľudu 32 štátom Únie. Toto sa nenazýva vláda zákona, ale sudcovská tyrania.

Rozhodnutie väčšiny sudcov bolo plné pasáží o tom, ako homosexuáli boli a sú ponižovaní zo strany spoločnosti a že štátom priznané právo uzatvoriť manželstvo im dá dôstojnosť. (Akoby štát mohol niekomu alebo niečomu dať dôstojnosť!? Buď ju niekto má a je mu vrodená a štát ju iba chráni, alebo ju nemá.) Je však možné poníženie jednej skupiny (niekedy domnelé, niekedy oprávnené) vyriešiť na úkor toho, že bude ponižovaná druhá skupina, ktorá z princípu nesúhlasí? Vo svojom nesúhlasnom stanovisku šéf Najvyšieho súdu USA John Roberts uviedol: „Podľa rozhodnutia väčšiny sudcov Američania, ktorí nerobia nič iné, len nasledujú chápanie manželstva, ktoré existovalo po celú históriu, osobitne desiatky miliónov z nich, ktorý hlasovali v referendách za túto definíciu manželstva, konali tak, aby vylúčili, znevážili, zneuctili, ponížili a spôsobili rany v dôstojnosti svojich gejovských a lesbických susedov. Toto zjavné napadnutie charakteru poctivo zmýšľajúcich ľudí bude mať dopad v spoločnosti a na súdoch.“ A už má. Prípad Kim Davisovej to plne potvrdzuje. Ako podrobne uviedli vo svojich nesúhlasných stanoviskách aj ďalší sudcovia Najvyššieho súdu USA, ktorý nehlasovali za predefinovanie manželstva, negatívne dôsledky z rozhodnutia Obergefell v. Hodges sa premietnu v spoločnosti najmä v troch rovinách: v oblasti náboženskej slobody, v nenáležitej uzurpácii moci súdmi, čo povedie k poklesu ich autority a v narušení demokratického procesu. Pozrime sa, na čo sa máme pripraviť v každej z týchto troch rovín.

Keď sa odpor stáva povinnosťou

Je zrejmé, že dva rozdielne svety ľudí za i proti homosexuálnym "manželstvám" budú do seba narážať. Čo má potom občan alebo jeho volený zástupca robiť v prípade schválenia tyranských a nespravodlivých zákonov a súdnych nariadení? Prvý možný postoj je stiahnuť sa a uzavrieť sa do svojho súkromia podľa odporúčania bývalej slovenskej premiérky Ivety Radičovej: „Na rovinu poviem, že nerozumiem voľbe lekárov stať sa gynekológmi, ak majú problém vykonávať interupcie.“ A tak je zrejmé, že sa od nás neočakáva len tolerancia postojov druhej strany, ale aj ich úplná akceptácia. Nielen lekári, ale i okresní úradníci v USA a každý ďalší sa musí skloniť pred modlami sekulárneho „náboženstva“, medzi ktoré bezpochyby patria okrem potratov aj homosexuálne manželstvá, gender ideológia, sexuálna výchova detí od vstupu do základnej školy a ďalšie. Druhým možným postojom je odporúčanie jedného z tvorcov americkej ústavy a tretieho prezidenta USA Thomasa Jeffersona, ktorý povedal: „Ak sa zákon stáva bezprávím, odpor sa stáva povinnosťou.“ Túto cestu nenásilného ale pevného odporu namiesto tichého prispôsobenia sa si vybrala táto statočná žena z Rowen county, ktorá sa rozhodla vo svojom okrese brániť to, k čomu sa rozhodol ľud štátu Kentucky vo svojej ústave. Dejiny kresťanstva sú plné ľudí – vyznávačov i mučeníkov, ktorí rešpektujúc autoritu štátu nesklonili sa pred tým, keď sa vládcovia alebo ľudské zákony stavajúc do pozície božstva vyvyšovali nad Boha alebo Boží či prirodzený zákon. A tak náš svet potrebuje viac svedkov ako Kim Davisová, aby, keď príde ich chvíľa, spolu s Kristom stojac pred Pilátmi dneška, ktorý im budú hroziť (nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať), vyznali: Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.

Sudcovský puč voči vlastnému ľudu

Úloha sudcov v spoločnosti je dôležitá, lebo majú skúmať a rozhodovať, či je niečo v súlade so zákonmi a ústavou. Oni nemajú zákony tvoriť. No moc je lákavá a odkedy si sudcovia zvykli, že môžu svojim aktivizmom prepisovať ústavy a pridávať do nich to, čo v nich nie je, ale to, čo by tam chceli mať, tak ju s radosťou zneužívajú. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA už má a bude mať negatívne preklenutie a dopady aj v Európe. Len nedávno Európsky súd pre ľudské práva odvolávajúc sa na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu USA vydal verdikt v prípade Oliari v. Taliansko nariaďujúc talianskému štátu, že má zaviesť homosexuálne manželstvá napriek tomu, že talianske zákony takýto inštitút nepoznajú. Aj my na Slovensku sa môžeme zobudiť do jedného rána, kedy k nám zo Štrasburgu príde verdikt, že máme prijať homosexuálne manželstvá. Môžeme si povedať, že v našej ústave je čierne na bielom, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. Ale to si mysleli aj ľudia v Kentucky a v ďalších  štátoch americkej Únie. Sudcovský puč proti vlastnému ľudu pokračuje v USA aj v Európe a je potrebné nájsť ústavný mechanizmus proti nemu. Lebo ak terajší sudcovia v USA i Európe dokážu z nemožného vyčítať právo na homosexuálne manželstvo, potom iní sudcovia v budúcnosti môžu na základe tých istých princípov odvodiť také „ľudské práva“, že sa cisár Caligula, ktorý svojmu koňovi dal právo stať sa senátorom, bude červenať od závisti. Sudcovia využívajú svoju neodvolateľnosť a imunitu, čo nie je v princípe zlé, ale aj oni sú len ľuďmi vystavení pokušeniu zneužívať svoju moc, a preto je na mieste v prípade, ak zneužijú svoje postavenie, aby prišli o svoj talár. Každá moc musí byť kontrolovaná inou mocou. V minulosti to boli práve sudcovia, ktorí chránili ľudí pred zneužívaním zákonodarnej a výkonnej moci. Ale ak sudcovia v súčasnosti svojvoľne prepisujú ústavy proti vôli ľudu a ich volených zástupcov, aj nad nimi musí visieť meč možného odvolania napríklad prostredníctvom iniciovania ľudového hlasovania v sporných prípadoch, ktoré by v prípade kladného výsledku zrušilo ich nespravodlivý verdikt a daným sudcom zakázalo doživotne pôsobiť v sudcovskom stave.

Totalita na dosah

Treťou obeťou sudcovskej tyranie je demokratický proces založený na deľbe moci, ktorým sa v našej spoločnosti tvoria zákony. Sudcovia svojím rozhodnutím násilne vstúpili do debát, tvorby zákonov, presviedčania jednej a druhej strany ohľadom definovania práv homosexuálov mysliac si, že ich verdiktom je to causa finita. No neskončila práve preto, akým spôsobom bola násilne prerušená a pretože to celé páchne totalitnou spoločnosťou. Táto situácia je výzva na zobudenie sa pre kresťanských politikov, z ktorých mnohí uverili klamstvu vyjadrený postojom: Osobne som proti (potratom, homosexuálnym manželstvám, eutanázii...), ale nikomu nebudem svojím hlasovaním niečo vnucovať. Nuž, druhá strana neváha svojím hlasovaním alebo prostredníctvom „svojich“ sudcov vnucovať svoj pohľad na svet. A o tom je politika. Čo v tejto situácii robiť? Klasická definícia katolíckej sociálnej náuky hovorí: civilný zákon (teda aj to čo vzišlo zo súdneho rozhodnutia), ktoré je proti prirodzenému zákonu a Božím prikázaniam nezaväzuje vo svedomí. Na druhej strane vieme, že samotný zákon Boží, a nieto ľudský, nemá silu zmeniť konanie nejakého človeka. To môže len Božia milosť, s ktorou človek slobodne spolupracuje. Preto si uvažujúc nad vzťahom civilného, prirodzeného a Božieho zákona sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele kladie otázku, nakoľko by mali civilné zákony potláčať všetky ľudské neresti, ktoré vychádzajú z našej hriešnej prirodzenosti. Prichádza k odpovedi, že civilnými zákonmi sa nikdy nedajú potrestať všetky ľudské neresti, ani to nie je jeho cieľom, ale civilné zákony by mali chrániť spoločnosť pred takými neresťami, ktoré by ľudskú spoločnosť ničili v jej základoch. Homosexualita patrí k takýmto nezriadenostiam (aj keď nie všetci trpiaci touto nezriadenosťou sú za ňu osobne zodpovední a skôr potrebujú osobnú podporu, ktorá je im neraz odmietaná). Svedectvom toho je, že po stáročia trestné zákonníky takmer všetkých štátov chránili spoločnosť a najmä mladú generáciu pred takýmto správaním. Preto úlohou politikov je aj v takejto situácii presadzovať zákony vychádzajúce zo zdravého rozumu a aj keď ľudský zákon nikdy nevyrieši problém ľudského hriechu, ale v každom prípade bude viesť k poznaniu a formovaniu svedomia a k zmierneniu následkov hriechu na ľudskú spoločnosť.  A tak stojí pred Amerikou prinajmenšom úloha nájsť spôsob, aby nekriminalizovala svojich čestných občanov a umožnila im výhradu vo svedomí, keď nesúhlasia s nespravodlivým rozhodnutím Najvyššieho súdu. Aj tu sa isto dá nájsť riešenie, ktoré by riešilo výhradu vo svedomí, podobne ako to bolo na Slovensku, keď prezident, ako volený predstaviteľ, odmietol podpisovať zákony, ktoré boli proti ich svedomiu, pričom Ústavný súd túto situáciu vyriešil tak, že zákon nadobudne účinnosť aj bez jeho podpisu.

Kim Davisová bola po niekoľkých dňoch prepustená z väzenia, pričom aj po návrate z neho vyhlásila, že naďalej nebude vydávať sobášne listy so svojím menom pre homosexuálne páry. Modlime sa za túto statočnú ženu, aby mala silu k svojmu svedectvu pravde a čestne si plnila svoje úlohy. Zároveň sa modlime za svojich poslancov a sudcov, aby vždy rozhodovali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia rešpektujúc Božie a prirodzené zákony. Modlime sa aj za seba samých, aby sme aj my obstáli, keď prídeme do situácie, kedy sa budeme rozhodovať medzi svojím svedomím a rešpektovaním nespravodlivého ľudského zákona. Svätý Peter nám pripomína, že takéto situácie nie sú pre kresťanov niečím neobvyklým: Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.