Joseph Ratzinger

Liturgia, hudba a vesmír – Joseph Ratzinger

„Rád by som spomenul krásnu úvahu Mahatmu Gándiho, ktorú som našiel nedávno v kalendári. Gándhi hovorí o troch prostrediach vo vesmíre a o tom, ako každé z týchto prostredí poskytuje priestor pre určitý druh existencie. Ryby žijú v mori a sú ticho. Zvieratá žijúce na zemi kričia a vydávajú hlučné zvuky. Avšak vtáctvo, ktorého životným prostredím sú nebesá, spieva. Ticho je vlastné moru, krik zemi a spev nebesám. Ľudských bytostí sa týkajú všetky tieto prostredia. Ľudia v sebe nesú hĺbku mora, ťažobu zeme aj nebeské výšky. Z tohto dôvodu majú všetky tieto vlastnosti, ticho, krik aj spev. Rád by som ešte dodal, že pre dnešných ľudí bez transcendencie ostáva iba rozmer kriku. Je to preto, že títo ľudia chcú mať dočinenia iba so zemou a tiež preto, že sa snažia urobiť z nebeských výšin a morských hlbín svoju zem. Skutočná liturgia, liturgia spoločenstva svätých vracia ľuďom celok. Učí ich znovu tichu a spevu. Otvára ich na hlbiny mora a učí ich aj lietať, čo je zasa vlastnosťou anjelskej existencie. Liturgia pomáha piesni, ktorá je v ľuďoch hlboko pochovaná, aby znova zaznela a tým pozdvihuje ich srdcia. Mohli by sme to povedať aj naopak: Pravú liturgiu poznáme podľa toho, že nás oslobodzuje od obyčajného života a bežných činností a opäť nám vracia hĺbky a výšky, ticho a pieseň. Človek pozná pravú liturgiu podľa toho, že ma kozmický rozmer, nie len rozmer skupinový. Liturgia, to je spev s anjelmi. Je to tiež ticho, ticho spojené s tichom očakávajúcich hlbín vesmíru. Takýmto spôsobom liturgia vykupuje svet.“

Prameň: Joseph Ratzinger, A new song for the Lord. s. 160