Úvaha

Národ pokrstených

Opäť máme príležitosť zamyslieť sa nad zmyslom krstu. Takmer každý, kto sa rozhodol prečítať tento môj článok je pokrstený.

Krst je bránou k autentickému kresťanskému životu,
k možnosti žiť takýto život. Bez krstu ostávame pred bránou týchto
možností.

Krst poukazuje na základ kresťanstva. Kresťanstvo nie je len o tom,
že sa máme stať dobrými ľuďmi. Nejde tu v prvom rade ani o to, že
máme robiť v živote tie správne veci. Veď dobrým človekom môže
byť aj neveriaci človek, alebo človek, ktorý vyznáva iné náboženstvo
(napr. hinduizmus alebo islam). To samozrejme neznamená, že ako
kresťania nechceme byť dobrými ľuďmi, alebo že nám je jedno, či
konáme správne. Naše dobré konanie má byť plodom a výsledkom
nášho spojenia s Kristom.

Vo vnútri

Kresťan je človek naštepený na Krista. Človek napojený
na dynamizmus života Svätej Trojice. Krstom sa stávam členom
Kristovho mystického tela. Krstom sa dostávam dovnútra. Je to viac
než len „nasledovanie“ Kristovho príkladu. Krst nás vovádza do
rodiny, do spoločenstva Otca, Syna a Ducha Svätého.

Vždy, keď sa prežehnávam, pripomínam si svoju krstnú identitu.
Moja modlitba nie je mojou snahou „zvonku“ sa prihovárať Bohu.
Moja modlitba je „v Bohu“. Keďže od krstu som „v Kristovi“, mám
podiel aj ja na jeho Duchu Svätom. Modlím sa k Otcovi, ktorý je už aj
mojim otcom.

Krst je darom. Je milosťou, lebo ho prijímame bez akejkoľvek
zásluhy. Je milosťou, lebo ho prijímame ako hriešnici. Keď si to
uvedomíme, ostaneme ohromení. Možno sme žili s presvedčením,
že keď urobíme takú, alebo inú dobrú vec, zaslúžime si Božiu lásku
a jeho dary. Krst hovorí o opaku, je tu pre všetkých, pre hriešnikov,
ktorí si tento dar nezasluhujú. Veď Boh dáva slnečné dni dobrým aj
zlým. Krst je dôkazom, že to on si vyvolil nás, nie my jeho. On nás
už dávno predbehol. Krst je v prvom rade znakom Božej voľby a
Božieho dobrotivého rozhodnutia, nie môjho rozhodnutia. Preto nás
krst očisťuje od hriechov a ospravodlivuje nás.

Vstup do nového sveta

Každý z nás sa narodil do hlboko dysfunkčného sveta. Je
to svet, ktorého všetky dejinné epochy sú poznačené krutosťou,
zlobou, nespravodlivosťou a často aj sebectvom a strachom. Takto
zasiahnutými dejinami sa vytvorila určitá „znečistená atmosféra“,
ktorá má vplyv na všetky naše myšlienky a rozhodnutia.

Približujeme sa realite dedičného hriechu. My sme si tento
porušený stav nevybrali. Narodili sme sa do neho. Je to tak od
začiatku nášho života. Vdychujeme ho a máme akoby v krvi a vo
všetkých bunkách. Minule som počul jeden príklad na ilustrovanie
dedičného hriechu. Predstavte si dieťa, ktoré sa narodí mame
závislej na heroíne. Dieťa sa narodí so závislosťou svojej mamy.
Neviníme ho však z toho, že sa narodí s touto závislosťou, ale rovnako
nepopierame, že takú závislosť má. Podobne je to aj s deťmi, ktoré
sa narodili do rodín, ktoré vykazujú mnohé poruchy. Niekedy je
tam problém s násilím, niekedy so sexuálnym zneužívaním, alebo
alkoholizmom. Dieťa, ktoré vyrastá v takejto rodine, je poznačené
celou tou atmosférou. Je to jediné, čo to dieťa pozná. Nikto z rodiny
nedokáže tomu dieťaťu pomôcť, pretože všetci majú ten istý problém.
Iba pomoc zvonku, akýsi zásah niekoho, kto do tejto konkrétnej
rodiny nepatrí, dokáže dieťa zachrániť z týchto problémov. Napríklad
iba medicínska pomoc zvonku môže dieťaťu pomôcť dostať sa zo
závislosti na heroíne.

Krst je sviatostnou chvíľou, keď nás Duch Svätý akoby vytiahne
z tohto sveta po páde a vtiahne do nového sveta, do sveta Trojice.
Deje sa to nie pre náš výkon, bezhriešnosť a špeciálne zásluhy. Je to
milosť. Dieťa sa akoby znovu narodí. Krst, to je narodenie z Ducha,
narodenie „zhora“. Krst nás zachraňuje (prináša spásu). Zachraňuje
nás zo stavu „porúch“. Cirkev hovorí o pokrstenom človeku, že
je „novým stvorením“. Je to začiatok skutočného autentického života.
 

Vyjadrenia krstu

Ostatné sviatosti sú už len špecifikáciou toho podstatného, čo sa v nás
odohrá v krste. Eucharistia je duchovným pokrmom. Tento pokrm
nepodávame nepokrstenému, lebo aký zmysel má kŕmenie človeka,
ktorý je duchovne mŕtvy? Takýto duchovný pokrm je pre duchovne
živých. Sviatosť zmierenia nám zasa prinavracia „stratený život“,
ktorý sme kedysi v sebe mali a ktorý sme stratili nejakým ťažkým
previnením. Sviatosť birmovania posilňuje život, ktorý sme už dostali
pri krste. Sviatosť manželstva a kňazstva sú sviatosťami povolania
a misie. Život nie je len o biologickom prežití. Je aj o tom, že svoju
životnú energiu usmerňujeme na naplnenie cieľa a poslania. Aj
v duchovnej oblasti smerujeme svoj duchovný život na duchovný cieľ,
preto tu je manželstvo a kňazstvo. Je to konkrétny prejav duchovného
života.

Hlas z Otcovho domu

Z neba bolo počuť hlas, ty si môj milovaný syn. Tento hlas zaznieva ori každom krste Vďaka milosti ho smeme vnímať znova a znova. Aj dnes.