Ako som minule písala, tak som sa usilovala tento týždeň žiť.

Viac si všímať všetko dobré, aj to, čo sa na prvý pohľad zdá byť nie celkom dobrým a viac za všetko, čo ma postretne, ďakovať. A teraz znovu prichádzam, aby som sa s vami podelila o niektoré veci, ktoré som si všimla.

Hneď začiatkom týždňa som narazila na internetový odkaz, ktorý ma zaujal. (http://modlitby.sk/ku-modlitbe/modlitby-za-vladu/) Hovorí sa tam o modlitbe za politikov. A nie len to. Hovorí sa tam, že by sme mali byť za našich politikov vďační. Najskôr ma to prekvapilo. Potom usvedčilo. Veru, aj moja modlitba za vládu často vyzerá tak, že repcem "Bože, prečo máme takých a onakých, prečo robia, rozhodujú, hovoria... tak a tak.. zmeň to konečne..."

Ale určite existuje aj niečo, za čo môžeme byť vďační. Určite aspoň za tie veci, ktoré opisuje autor článku - žijeme v mieri, máme relatívny dostatok všetkého, čo potrebujeme, môžeme (zatiaľ) slobodne žiť svoju vieru, nikto nás netrestá za to, čím sme. Môžeme byť vďační.

A ak mám byť verná odkazu, ktorý sa tu snažím prezentovať - že Boh je prítomný v KAŽDEJ situácii - že On má VŠETKO pod kontrolou - že On dáva vždy a za každých okolností dobré dary... Potom musím nachádzať radosť a vďačnosť aj v oblasti, ktorá mi doteraz prinášala len znechutenie.

Ostala som až prekvapená, že som si to doteraz neuvedomila.

Druhá podobná myšlienka prišla z inej strany. Už si ani nepamätám odkiaľ, ale súvisí to s Ježišovým odporúčaním: "Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!" (Lk 6, 28). Aj svätý Pavol túto myšlienku opakuje svojim poslucháčom: "Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!" (Rim 12, 14). Takisto Peter: "Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania." (1 Pt 3, 9).

A znova som si uvedomila. Tak veľmi sa snažím byť vďačná v každej situácii. Vždy si uvedomiť, že Pán je tu aj v tom, čo sa mi nepáči a od Neho môžem stále očakávať dobré dary. Zvláštne, že som si doteraz nikdy nespomenula ďakovať aj za našich politikov. Aj za tých, ktorých nemusím. Rozhodla som sa to tento týždeň zmeniť.

Na svojich pravidelných cestách vždy chodím okolo bilbordov. Teraz pred prezidentskými voľbami  sa mi často vnucujú tváre tých, ktorých "nemusím". Vždy som sa snažila rýchlo pozrieť inam, no aj tak ostala horká stopa v mojej mysli a v mojej nálade. Ale teraz to skúšam zmeniť. Pri pohľade do tej tváre si hovorím: "Ďakujem. Ďakujem za tohto človeka. Viem, že si ho stvoril /povolal na tento svet/ z lásky. S úmyslom dať to najlepšie. Ty ho miluješ. Aj ja ho chcem milovať. Prosím o požehnanie pre tohto človeka. Nie aby sa zmenil ako ja chcem, ale ako Ty chceš. Aby našiel lásku, pokoj, radosť, pravdu... Aby našiel Život. Aby našiel Teba, ktorý jediný si skutočnou radosťou, pokojom, Láskou."

Už sa nechcem hnevať. Skôr mi je týchto ľudí ľúto. Pretože zlé veci robia len nešťastní ľudia. Tí, ktorí nepoznajú radosť, pravdu, slobodu, lásku. Preto ju hľadajú v moci, bohatstve, užívaní si aj nie dobrých vecí. A tak, už sa nemodlím, aby boli títo ľudia "vymazaní z môjho sveta". Ale aby (tiež?) našli šťastie.

A začínam sa usmievať. Nastala zmena. Už sa neodvraciam s odporom, ale usmievam sa a viem, že milujem. Učím sa láske. Láske ku každému Božiemu dieťaťu - aj tomu, ktoré mi nebolo sympatické.

Pochopila som, že som povolaná milovať. Som tu, na tejto zemi, aby som milovala. A aby som milovala (aj) tých, ktorí prirodzene cit lásky nevzbudzujú. 

Aj Ježiš nám hovorí: "Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú." (Lk 6, 32)

A tak sa učím milovať. A ďakovať. Aj za tých, ktorí podľa mňa nerobia dobre.

Z mojich darov:

# Som vďačná za "kúzlo úsmev". Rozhodnutie, každé ráno začínať deň s úsmevom. Niekedy som až prekvapená, ako málo stačí. Pohnúť mimickými svalmi a nálada sa mení - deň je hneď krajší. Vďaka za to.

# Som vďačná za príjemný večer v pizerii s rodinou. Oslavovali sme. Vďaka za dobrú náladu, za rozhovor, za radosť z darčeka, za spoločnú hru (testovanie darčeka), za radosť, za spoločenstvo, za rodinu. Ďakujem aj za večerné "klábosenie" v posteli, keď som potom ukladala syna na spánok.

# Som vďačná aj za výrobu darčeka. Za nápad. Za materiál. Za trpezlivosť pri práci a za to, ako sa nakoniec podaril. Ďakujem za radosť z výsledku aj za nápad s balením... A ďakujem za radosť, ktorú som ním mohla urobiť.

# Som vďačná za chvíle na chalupe. Za to prírodné prostredie. Za pokoj. Za teplo sálajúce z krbu. Za rodinnú atmosféru. Som vďačná za chvíle strávené s rodinou pri hre. Aj za radosť z víťazstva (tentoraz synovu). Ďakujem za dlhý večerný rozhovor o zaujímavých veciach. (Rozprávali sme sa takmer tri hodiny - som vďačná za chvíle blízkosti so synom.)

# Som vďačná za chvíle pri spoločnej práci. Tentoraz na rozširovaní hracieho plánu z hama-korálok. A tiež za spoluprácu pri ukladaní chalúpky na spánok (odstaviť vodu a pod). Už sa zdalo, že vznikne konflikt a nafučanosť na všetkých stranách, ale príklad z prostredia Star-treku to zmenil na hru.

# Som vďačná za prechádzku za manželom do práce. Nechcelo sa mi a mala som iné plány, ale chcela som ho potešiť. A vykľulo sa z toho veľmi pekné neskoré poobedie. Vďaka za všetko.

# Som vďačná aj za ľudí, ktorých som videla pripravovať výdajné miesto pre bezdomovcov. Tí sa už stavali do radu na teplú polievku. A určite aj na teplé láskavé slovo. Vďaka za ľudí ochotných pomáhať a slúžiť!

A za čo ste vďační vy? Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.

Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný.
Letitia.

Príspevok je uverejnený aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk/