Dnes ďakujem posledný raz v novembri. Máme 30. novembra.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky." (1Sol 5, 16-18)

Hľadáme dary, ktorými nás denne zahŕňa náš Nebeský Otecko. Uvidieť jeho dar, pomenovať dar, ďakovať zaň Bohu. Vďačnosť je cestou k radosti. Vďačnosť je postoj srdca, vzdávanie vďaky je odpoveďBohu, je to čin, spôsob, ako vyjadriť vďaku za dar, z vďačnosti plynie do srdca pokoj, radosť, a tie posilňujú vieru, nádej... a budujú v nás Božieho človeka.

+

Požehnaný deň vám milí priatelia Posledný v novembri.

Boh posiela nám, ľuďom svoje dary...

My sme dnes mnohé videli, niektoré sme prijali a mnohé sme si isto ani nevšimli. Je to preto, lebo VIDIEŤ DARY aj Božie posolstvá sa učíme. Nejde to len tak úplne samo od seba. Je potrebné "naladiť" si nielen zrak, sluch ale hlavne srdce, aby sme ich mohli vnímať. Potom ich môžeme prijať a ony nám prinesú nie len radosť, pokoj a naplnenie srdca krásou, prinesú oveľa viac. Je tu aj ovocie z tých darov.

Darom sú krásny prírody, ktoré mi padajú k nohám - farebné listy stromov, pohľad na veveričku, ktorá mi pred zrakom vybehla po strome do výšky alebo spevavce, ktoré vítajú Boha a mňa každé ráno... Tu sa rodí v srdci človeka radosť a túžba chváliť Boha za tieto "drobnosti", ak nie sme pozorní, pokojne ich prehliadneme... Preto, že im nevenujeme pozornosť, zovšednejú a strácajú sa... Neviem si predsatviť život bez nich! Aký chudobný by bol môj život bez pohľadu na vychádzajúce slnko, na oblohu plnú hviezd, na padajúci sneh, na lejak a búrky, na tie nádherné tvory, o ktorých je plné Písmo a nájdem ich vo všetkych druhoch - mravce - máme ich plno našťastie len v záhrade a nedokážem sa ich zbaviť - teraz si spomeniem na slová Knihy Prísloví a vidím ich usilovnosť, a aj to, že sú jediné tvory, ktoré majú najlepší management práce, pracujú v tíme,  bez "nadriadeného" šéfa! Nikto ich nepoháňa, nekontroluje a oni pracujú a nosia veľké bremená.... jednoducho nádhera! Sú pre mňa veľkým vzorom čistej práce, oni sa síce neradujú ale ani nehádajú  ich kopček žije hýbe sa a množí územie! Presne to by sme mali robiť my! To je len jeden z tých darov, po ktorých hádam šliapeme nohami, bez toho, aby sme mysleli na Boha. Takých darov je ako zrniek piesku... Ak si ich nevšimneme, stanú sa niečím zvyčajným a azda aj nezaujímavým, ako sa dnes stali rozprávky a predčítavanie deťom z kníh nezáživným a nechceným... Stačí sa zamyslieť a prídeme na toľké dary, že ich nebudeme schopní ani zapísať, lebo by to trvalo veľmi dlho a zabili by sme čas iba písaním... Ak začneme "vidieť", nemusíme už všetky zapisovať, lebo DARY už ožili v našom srdci a prinášajú ovocie... Radosť, vďačnosť, pocit úžasu, a my zrazu začneme žasnúť ako deti! Zrazu objavíme zmysel pre krásu, bude nám do spevu, budeme šťastní a budeme túžiť darovať toto šťastie aj iným ľuďom, ktorí ho ešte nenašli... A možno im povieme, že toto všetko nám dáva Boh a mnohé, mnohé z darov sú zadarmo... stačí si všimnúť si ich a prijať ich... Kto sa vydá na cestu vďačnosti, zažije zázraky.

Čo je "hľadanie darov"?

Nejde o "hľadanie" darov "nasilu". Nejde o to, hľadať niečo len preto, aby som si odškrtla nájdený dar.

Nájdenie alebo spozorovanie daru je skôr niečo ako pozornosť k činnosti Boha v našom živote, v živote iných, vo svete, je to dávanie mojej pozornosti Bohu, ktorý koná PRE MŇA a ON, Tvorca sveta a Darca života a všetkého dobra, ktoré tu je, Boh prichádza ku mne a dáva jeho dary MNE, sú konkrétne a sú pre mňa! Sú to DARY BOHA, hmatateľné aj nehmatateľné, ktoré vyjadrujú  jeho lásku voči mne, Boh venuje svoju pozornosť mne!  Boh je v mojom živote prítomný úplne konkrétne a osobne. To robí v živote každého človeka. Preto je tak dôležité, uvidieť to, všimnúť si, čo mi dáva alebo čo koná práve dnes, teraz, v prítomnej chvíli, ktorá je úplne mimoriadna a nikdy sa neopakuje. Preto je jednoducho potrebné chodiť po tomto jedinečnom úžasnom svete, kde ide Boh s nami, kde je On s nami, tu prítomný a dávajúci dary svojim stvoreniam... S OTVORENÝMI OČAMI a otvoreným srdcom pre Neho. 

Ak dary neviem uvidieť, ak si ich nevšímam, nerozlíšim ich, ako môžem dať tomuto Bohu odpoveď vďaky? Je to ako keby som chodila po svete bez pohľadu na to, čo ma obklopuje a ignorovala to, čo mi priam padá do náručia, alebo čo vyslovene čaká na to, aby som si to vzala a prijala to, čo mi práve podáva môj Boh... Preto ďakujem.

Musím ďakovať, lebo sa ku mne, k obyčajnému človeku skláňa Boh a dáva mi dary.

Nie sú to iba dary v prírode. Tie sú akousi poznávacou značkou, ktorá ma vedie k iným konkrétnym darom rôzneho charakteru. dary Boha sú všade, vo všetkom. V Slove, v ľuďoch, vo mne, sú to moje talenty, schopnosti, ktoré mám objaviť a použiť, sú v mojej práci, v mojom slávení Liturgie, kde ho stretnem úplne mocne... Dary sú v celom mojom živote.

Preto "hľadáme" DARY Boha, preto sa snažíme zachytiť ich, pohľadom, sluchom, srdcom a zviditeľniť ich, aby všetci videli, aký štedrý a úžasný je náš BOH. dary opisujeme a zviditeľňujeme aj preto, aby sme šírili v iných túžbu po Bohu,  ktorý nás tak miluje a dáva nám dary. A robíme to aj preto, aby ľudia začali dávať dar svojej  pozornosti Bohu, ktorý je tak štedrý a nekonečne dobrý k nám a aby mu všetci ľudia ďakovali...

Dávame vďaky Bohu Otcovi. Nie pre dary, ale aj pre ne. Ďakujem mu, lebo nás tak veľmi miluje... Ďakujme Bohu, lebo  je tak dobrý a tak štedrý a nielen že nám všetko odpúšťa, vedie nás, BOH zahŕňa nás ľudí svojou pozornosťou každý deň! Aj dnes, v tento posledný novembrový deň, aj ten nám daroval Pán, a všetky dary iba pre dnes...

Keby sme toto pochopili, videli by sme, že Boh je tu s nami, neustále nám dáva dary, neprestali by sme ďakovať...

Preto vstávam s vďakou a s vďakou idem spať, lebo ON je môj BOH, môj Otecko, miluje ma bez hraníc a má pre mňa najkrajšie dary a ja mu neprestanem ďakovať.

Preto pozývame k vďačnosti aj vás... Aby ste na vlastné oči videli, aby ste počuli a aby ste zakúsili, aký úžasný je náš Boh! Aby ste aj vy boli bohatí na dary, ktoré vám chce darovať, aby ste aj vy mali plnosť radosti... aby ste sa aj vy podelili s inými o vaše dary. Aby ste zažili zázraky...

+