Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Dlho som tomu nevedela uveriť, ale je to tak. Radosť je rozhodnutie. 

Naše emócie nemusia byť ovládané okolnosťami nášho života. Môže to byť aj naopak.

Pre to, aby som mala radosť, nemusia nastať "ideálne podmienky". Nemusí sa mi ani splniť sen. Nemusí byť splnená moja túžba, dokonca ani moja potreba. To, či nejakú udalosť vyhodnotím ako hodnú radosti, alebo smútku, hodnú vďačnosti, alebo sklamania, či budem spokojná, alebo v hlbokej depresii - to vo veľkej miere závisí len odo mňa.  Od toho, ako sa k danej veci postavím. Či si budem namýšľať, že mám na niečo právo, čo mi práve bolo odopreté - "Ten nespravodlivý svet! Zlý život! Ja nešťastná!..."

Alebo vezmem všetko, čo sa mi udeje ako dar - "Vďaka! Možno ešte neviem spoznať, čo dobrého sa mi práve stalo, nechcela som to takto, mala som iné plány... ale verím, že to má zmysel. Že "dobrému všetko slúži na dobré". Možno sa stalo niečo objektívne zlé, ale ja verím, že je tu so mnou Ten, ktorý ma nekonečne miluje. A že aj to zlé dopustil len preto, aby mi mohol dať ešte oveľa väčší a cennejší dar! "

Môžme si zvoliť prístup Polyanny zo známej knihy. V každej veci, ktorá sa nám stane hľadať to dobré. (Dostala si namiesto bábiky barle? Buď rada - napríklad tomu, že ich nepotrebuješ...) Ale môžeme ísť ešte ďalej. Krásne o tom píše Ann Voscamp vo svojich knihách i na svojom blogu.

Práve včera vyšiel jeden krásny blog o tom, ako si môžeme privolať šťastie. Kto viete po anglicky, určite si ho prečítajte [link]. A kto neviete - môžete použiť prekladač. Aj strojový preklad stačí na pochopenie hlavnej myšlienky - aspoň ja som to čítala cez google-translator, neviem anglicky. A veru ma jej myšlienky uchvátili.

Ann hovorí o tom, že ... ale radšej si to prečítajte u nej. Naozaj to stojí za to!

Nedá mi to a podelím sa aspoň o chabý preklad jedného odseku z Anninho blogu:

"Každý má možnosť rozhodnúť sa, ako šťastný chce byť. Pretože každý dostáva možnosť rozhodnúť sa, ako veľmi je ochotný byť vďačný.
Čakanie na to, až budem šťastný, kým poďakujem a prejavím vďačnosť je to isté, ako čakať na to, až budem zdravý, kým by som užil vitamíny. Vitamíny sú tým, čo nám pomáha byť zdravými.
Prejaviť vďačnosť je cestou, spôsobom, ako sa prebudiť do skutočnosti, že Boh je všade okolo nás a že v jeho prítomnosti je plnosť radosti. Prejaviť vďačnosť je tým, čo nás robí radostnými."
http://www.aholyexperience.com/

Ďakujem. Ďakujem za toto poznanie. A ďakujem za to, že sa vždy môžem spoľahnúť na to, že je so mnou On. Vždy. V každej situácii. Keď mám strach. Keď sa mi do niečoho nechce. Keď sa bojím. Keď prežívam bolesť a žiaľ.... Rovnako ako vo chvíľach radosti, keď sa teším, keď mi je dobre. Vždy. Stále. Ďakujem.

Pozývam vás na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/03/vdacny-utorok-radost-je-rozhodnutie.html, kde nájdete viac.

Všetkým vám želám radostné dni naplnené vďačnosťou za každých okolností. :)
Eva.