Tento rok prežívam advent akosi pokojnejšie a plnšie, než po iné roky. Pravda, ešte sa len začal. A ja som takisto ako po minulé roky pozadu so všetkým, čo treba, alebo čo chcem urobiť. Ale aj tak sa moje srdce plní ... vďačnosťou. Áno, vďačnosť je to správne slovo.
Počítanie darov je spôsob, ako si uvedomovať každodennú prítomnosť Dobrého Ocka. Je pri mne v každej chvíli a svojim jemným nenásilným hlasom ma stále ubezpečuje o svojej Láske. A takisto dychtivo čaká na moju odpoveď. Akokoľvek malú. Chce, aby som si všimla jeho nežné odkazy. Chce, aby som bola šťastná.
Áno, to je to, čo On chce - aby som bola šťastná. To je tá správna odpoveď na Jeho dary. Na Jeho Lásku.
Vďaka Ti, Ocko, za všetky dary, za všetky prejavy Tvojej Lásky, za všetko, čím ma zahŕňaš, za všetko čo mi dávaš... A najväčšmi ďakujem za Tvoju neustálu prítomnosť v mojom živote. V našich životoch.
Ann v týchto dňoch píše o ťažkých veciach, ktoré stretávajú ľudí v jej okolí. A predsa je stále vďačná - a šťastná. Lebo jedno bez druhého asi nie je možné. Ak chcete (a dokážete sa popasovať s angličtinou), určite nakuknite aj na jej stránky. Modlím sa za nich (a ďalších ľudí, aj bližšie okolo mňa, o ktorých viem, že sa trápia) a zároveň ďakujem za tie malé pekné veci, ktoré dostávam ja a moja rodina.
Viac na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/12/Vdacny-utorok12.html