Je to napadnuteľné za to, že je to primálo duchovné a príliš ľudské.....

Odkedy mi umrela mamka, som odsúdená tráviť Vianoce sama.Nik sa nestará....ani spolusestry. Sme "len sekulárne", takže

na sviatky sa odložia evanjeliové rady a každý frčí ku svojim. Chorým a starým sestrám sa povie: "Máte smolu".

Istý duchovný zas povedal, že by menil  svoje preľudnené Vianoce za samotu na celé tri dni.....

Každý chce, čo nemá.....

Na prvé Vianoce ma vyhodili príbuzní na tretí deň. Večer na sv. Štefana som už trávila v zapadnutom hoteli. Na druhé prišla spolusestra, ale dala veľmi najavo, ako sa obetuje,,,,,že mohla byť v cudzine.....

Veľkú noc som strávila dvakrát u "cudzích ľudí", teda s priateľmi z modlitebných stránok a dokonca aj časť jednej dovolenky.

Tento raz sa však v tmavosivočiernych farbách rysovala samota. Ľudia, ktorých som dve desaťročia v bytovke potešila aspoň minikoncertíkom na flaute či gitare a priniesla trochu pečiva, sú už všetci pod zemou a , verím, vo vlasti. Nuž a tí noví.. sú ich dva druhy: " To ani taká pani nemá kde ísť...?" Ale mala by som...lenže z triapolstovkovej penzie si na cestu do Bavorska ani na západ Čiech nenašetrím...v cudzine zľavy neplatia.Mám sestru i adoptívnu dcéru s rodinou.Nuž to kňaz na polnočnej povie n z  Amen a za zlomok sekundy som v bočnej uličke a predieram sa tmou k bytovke a nezapálim celé sviatky večer svetlo....ani stromčak. Druhý druh :" No, ta preberala, ta je sama, ňema rodziny, tak jej treba." Táto druhá skupina prežíva Vianoce pri preplnenom stole, televízii a hlučnej hudbe a vystreľuje z balkóna delobucha ako na Silvestra, takže ani krásnu dychovú  "Tichú noc" z veže kostola na námestí nepočuť, ako ešte pred pár rokmi.

A predsa sa niekto ozval.

Niekto odtiaľto. Teším sa na skromné Vianoce, kde ale nebudú chýbať moje priority- mať s kým spievať pri jasličkách a mať komu podať ruku a povinšovať tú našu ožehnajúcom Jezuliatku v našom nárečí.

Pane, ďakujem, že si predsa na mňa myslel. Ten dar je väčší ako všetky drahé, ktoré dostanem v balíčkoch poštou.