Pred dvomi dňami som začala písať tento blog. Znel takto: " Zobudila som sa a som nahnevaná. Nemám vôbec absolútne žiadnu chuť ďakovať - ani ľuďom, ani Bohu. Vytáčajú ma úplné maličkosti, pretože sa v mojej hlave odohráva boj. Boj minulosti s prítomnosťou. Ach, ako mám toho už po krk, som otrávená z večného pripomínania si ľudskej slabosti - mojej, či iných."

Nastal čas na iný zápas - chcem ťa Pane oslavovať z celých svojich síl, z celej svojej mysle, z celej svojej duše, pretože v takom prípade, som na strane víťazného tímu. Nechcem sa už sťažovať a donekonečna si pripomínať zlyhania. Chválim ťa Pane za uplynulý rok 2014, aj za celý môj život. Chválim ťa, pretože si vykonal zázraky v mojom živote, uzdravil si moje uši a ja môžem počuť tvoj hlas. Vypočul si moje modlitby a niektoré si nevypočul, čo je veľmi dobré, pretože by nedopadli dobre. Ďakujem ti, že ma vedieš po svojich cestách, ktoré sú kľukaté, ale vedú k cieľu, pričom keby kráčam po tej svojej, presne viem ako by som šla, ale cieľ by som nedosiahla. Ďakujem ti za tvoju zvrhovanú moc nad mojím životom, že tvoje myšlienky o mne sú dobré a plné nádeje. Ďakujem ti, že ty sa ma nikdy nevzdáš.

Ďakujem ti, že si ma požehnal mojou rodinou, vernými priateľmi a svojou prítomnosťou. Som vďačná, že hoci môj život nejde podľa mojich predstáv, ide podľa tých tvojich a je to tak lepšie. Som vďačná za každé prisľúbenie, ktoré si mi dal a keďže si verný aj si ho splnil, respektíve ho splníš. Vďaka ti, že si nemenný a ja sa môžem o teba oprieť."

Potom, čo som dopísala, nemohla som ho uverejniť, pretože som bola nesmierne nazúrená. Áno, to čo som napísala boli veci, ktoré sa stali v mojom živote a ja som mala dôvod byť vďačná, avšak moje emócie mi hovorili: "Zlyhala si, nič čo si urobila nemá cenu. Nikomu nestojíš o to, aby ťa ocenil."

A práve tu mi to začínalo dopínať - aha, tak tie veci, čo som uskutočnila, boli hlavne na to, aby ma ľudia ocenili. Prišla som k Bohu a dala mu to s ľútosťou a On mi začal ukazovať, kde to má koreň a prečo sa správam tak, ako sa správam - ako veci v mojej minulosti zapríčinili moju bolesť v prítomnosti. Uistil ma svojimi slovami: "Neboj sa! Čoskoro ťa uzdravím. Neboj sa." A ja som ho mohla slobodne chváliť a pripomínať si, že v mojej úbohosti a slabosti, On je nad tým všetkým a neskutočne ma miluje a stará sa o mňa.

Teraz môžem uverejniť tento blog, lebo teraz som skutočne vďačná.

Napadlo mi, že tak ako nám diabol pripomína naše zlyhania, my si máme pripomínať Božie víťazstvá v našom živote. Pretože naše myslenie, premieňa naše konanie - a ja som kráľovská dcéra krásneho Kráľa, ktorá má mnoho dôvodov na vďačnosť.