Na konci roka je zvykom bilancovať. Aj ja som sa zaspomínala, čo mi tento rok priniesol. Ale, v duchu našej komunity, rozhodla som sa sústrediť na to dobré. Na všetky dary od Pána, ktorých mi  aj v roku 2014 požehnal naozaj veľa, krásnych a vzácnych.

♥♥♥

Som vďačná za mnoho vecí. Nespočítateľné množstvo každodenných "maličkostí". Množstvo osobitných "darčekov" pripravených práve pre mňa. Ale aj niektoré zásadné dary, na ktoré budem spomínať po celý život a / alebo na nich môžem stavať ďalšie nové požehnanie pre seba i pre ľudí okolo mňa...

Zdá sa mi, že najviac požehnania som dostala tohto roku v máji.

# Prišla som o dva ešte neprerezané zuby múdrosti. Ale akokoľvek som sa toho bála, zásah dopadol až nad očakávanie bezproblémovo.

# V máji som dostala nádhernú duchovnú obnovu Kráľovná a divožienka. Najprv som nevedela, čo od toho čakať, ale ovocie, ktoré sa urodilo (nielen) z tejto obnovy, rastie a dozrieva ešte stále. A sú to naozaj vzácne a dôležité veci.

# Okrem iného (aj na príklade obnovy Kráľovná a divožienka) som dostala užitočnú lekciu o hodnote túžby. Zdá sa mi, že my, ľudia 21. storočia nevieme doceniť hodnotu túžby. Čo chceme, to hneď dostaneme. Skôr sa musíme učiť vzdávať sa vecí, lebo nemôžeme mať všetko. Ja som na tom bola podobne. Až som dospela do štádia, keď som vlastne nechcela nič. Alebo som skôr nevedela, čo chcem? Ale zistila som, že chcieť je dôležité. Dôležitejšie ako mať. Túžba nás ženie, dáva nám energiu života, dáva nám chuť pracovať a namáhať sa, prežívať emócie, radosť i niekedy smútok v živote. Bez nej by náš život nemal nijakú chuť. A nijaký smer.

# V máji sa mi začala napĺňať cesta k jednému návyku. Mala som s tým roky rokúce problém. Silný pocit neschopnosti, opakovaných zlyhaní, nedostatočnosti vo svojom povolaní matky a manželky... Ale pomaly, pomaličky som dostávala pomoc. V podobe kníh ako Mamy v jednom kole a ako z neho von, alebo Dosť bolo dokonalých mám, či internetových stránok (napr. http://www.likemotherlikedaughter.org/), projektu Šťastně uklizeno, alebo kalendára od Zena007.cz... A veľa túžby, pokusov, omylov, predsavzatí, zlyhaní a nových pokusov, modlitieb a milostí. Tento rok, približne v máji sa začalo ukazovať ovocie. Dnes je táto zmena darom, za ktorý som asi najviac vďačná. Darí sa mi udržiavať domácnosť v uspokojivom stave a tohoročné Vianoce boli asi prvé po dlhom čase, keď som bola spokojná s tým, ako som sa na ne pripravila. Nie, nebolo "dokonale upratané", napečené, nachystané... Ale tentoraz som vedela, čo chcem urobiť, kedy to chcem urobiť a ako to chcem dosiahnuť. A tiež, čoho sa chcem (nie len musím) vzdať. Tak aby som bola spokojná ja, moja rodina a aby sme na sviatky neboli uštvaní, len zdravo unavení.

# Na dôvažok - myslím, že to bolo v máji, keď som začala chodievať do domova seniorov Charitas ako dobrovoľníčka.  Každý týždeň na dve hodiny vypomôcť tam, kde potrebujú. Najčastejšie porozprávať sa s klientmi, podarovať im svoju prítomnosť, pozornosť, drobnú službu. Alebo hoci aj zájsť na nákup, či umyť chladničku... Ako bolo treba. V poslednom čase častejšie zájdem na sv. omšu, ktorá sa pre klientov domova slúži trikrát do týždňa. Pomôcť odviezť (alebo odviesť, ak vládzu prejsť sami) do kaplnky tých, čo chcú ísť na omšu, pripraviť si piesne a slúžiť - hudbou, čítaním Božieho Slova, spevom, všimnúť si, či niekto z nich niečo nepotrebuje. A potom zase odviez(s)ť ich naspäť na poschodie.

Je to služba, ktorú som sa rozhodla dávať. Ale zisťujem, že ja viac dostávam, ako dávam. Viac napĺňa mňa to, čo môžem pre nich urobiť. A som vďačná za tie chvíle, ktoré môžem prežívať s nimi a pre nich.

# Ešte jeden úžasný darček som dostala v máji - Vlastnoručný pozdrav od Ann Voskamp(ovej). Jej myšlienky, či v knihe Tisíc darov, ktorá vyšla aj v slovenčine, alebo na jej blogu [www.aholyexperience.com] mi pomáhajú rásť vo vďačnosti, v radosti, v dôvere, v láske k Bohu i k ľuďom. A aj vďaka nej sa mi lepšie darí pracovať na tom, čo pokladám za dôležité. Už niekedy veľmi dávno (pred vyše rokom) som jej napísala e-mail i so svojou adresou. A teraz - v máji 2014 mi prišla poštou obálka z Kanady. A v nej - vlastnoručný pozdrav od Anny. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo. Vďaka!

Keď dávame, ešte viac dostávame...

Aj moje slová v tlačenej podobe...

Napísala mi Ann Voskamp. Vlastnoručne!

Počas tohto roka som dostala aj iné príjemné darčeky. Zážitky, na ktoré budem dlho spomínať. Viac cestovania, ako by som čakala. Návšteva Assisi a púť "Po stopách sv. Františka". Neplánovaná návšteva Štrasburgu, kam som bola pozvaná ako dobrovoľníčka charity. Dovolenka pri mori. Som vďačná za všetky naše rodinné výlety - do prírody, za pamiatkami, návštevy slovenských kalvárií počas pôstneho obdobia...

Ďalšie darčeky boli hmotné. Predovšetkým som stále vďačná za našu chalúpku, kam môžeme vypadnúť z mesta vždy keď si nájdeme dosť času. A tiež za niektoré novinky, ktoré nám tam stále pribúdajú.

Ale bolo aj niekoľko vecí, s ktorými som sa v tomto roku musela rozlúčiť.

- Starý most. Mala som ho rada, po celý môj život patril ku koloritu Bratislavy a často som po ňom prechádzala na druhú stranu Dunaja. Ale som vďačná za všetky tie roky a prechádzky spolu s rodinou, za kamarátkou, do prírody a pod. A som vďačná, že mi na "starý Starý most" ostala aspoň spomienka v podobe fotografií a článkov na mojom blogu.

-Niekedy sme sa zase museli vzdať pohodlia. Napríklad kvôli vode, ktorá tiekla niekedy aj tam, kde nemala. Ale aj vtedy sme si našli dôvod na vďačnosť.
 

Bazilika sv. Kláry v Assisi.

Úroda lesných jahôd na chalúpke

Bratislavský Starý most

Som vďačná za tých, ktorých milujem. Vždy a znova. Za každý ich pokrok. Za každý úsmev. Za spoločnú radosť. I za spoločne prekonanú bolesť... Vďaka za každého člena mojej rodiny. A tiež za ľudí, ktorých stretávam vonku. A ďakujem aj za tých, ktorí mi snáď nie sú až tak sympatickí, alebo mi čímsi ublížili - vďaka, že aj ich smiem (a s Božou pomocou dokážem) milovať. 

Som vďačná za myšlienky, ktorými ma Pán v roku 2014 viedol. Mnohé som zapisovala tu na blogu vo forme "Vďačných zamyslení". A keď si ich po čase znovu čítam, obohacujú ma nanovo. Som vďačná za možnosť zapisovať si myšlienky a znovu sa k nim vrátiť. Keď sa začnú vytrácať. Keď potrebujem opätovne vidieť to, čo mi chýba.

Ďakujem svojmu Kráľovi za všetko, čo som tento rok dostala, čo som prežila, čo som sa naučila, čím som vyrástla... Som vďačná za všetko, čo som smela dať. Za všetko, o čo sa smiem deliť. A za všetko, čím som azda smela trošku obohatiť i vás, mojich čitateľov.

Ďakujem za každého z vás, s ktorými sa stretávam, možno bez toho, že by som o tom vedela, na týchto stránkach. Ďakujem za vaše životy - také aké sú. A vyprosujem vám veľa radosti, pokoj, nádej a vždy veľa dôvodov na vďačnosť (nielen) po celý rok 2015. 

Letitia. 

 

----------------------------
Tento príspevok (v trochu inej podobe) vyšiel aj na mojom blogu: www.letitia-tiba.blogspot.com